Základné údaje

Originálny názov: The Case for God
Počet strán: 388 strán
ISBN: 9788022206310
Rok vydania: 2014
Autor: Karen ARMSTRONGOVÁ
Priemerná cena: cca okolo 17 €
Zaujímavosť: autorka knihy je asi najpovolanejšou osobou, ktorá rozpráva o Bohu – je bývalou mníškou

Obsah

Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery.

Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová nielen v diele História Boha, ktoré jej prinieslo celosvetový úspech, ale v hľadaní pokračuje aj v publikácii Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach.

Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci.

Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.

Recenzia

Myslím, že sa so mnou nikto nebude hádať ak poviem, že nastali nepokojné časy.
Boje a nepokoje sa šíria všade a to nie len v súvislosti s náboženstvom. Ale i to v nich má, bohužiaľ, svoje miesto – alebo možno nie samotné náboženstvo ale skôr jeho predstavitelia. Zrazu to vo svete vyzerá, ako keby existovala len jedna jediná pravda, ktorú je potrebné silou mocou dokázať ostatným. Ako keby sa ľudia odnaučili tolerovať akýkoľvek iný názor ako je ich vlastný.

Veľa ľudí sa diví prečo tomu tak vlastne je. A pritom… ak sa na to pozrieme cez sito dejín… všetko je len obyčajným predpokladateľným dôsledkom doby a histórie.
Kniha Kauzu vyhral Boh úplne zmenila môj pohľad na náboženstvo – doslova a do písmena. Pomohla mi ho konečne po dlhom hľadaní zazrieť ako jeden veľký celok, nie len ako kúsok skladačky, ktorý sme bežne schopní vidieť. Získať si odstup, isté pochopenie ba až zhovievavosť. Zrazu to nie je len učenie – je to časť histórie, niečo komplexné a až zázračne meniace sa spolu s nami, prežívajúce od praveku po dnešok. Bez preháňania.
Autorka, ako nestranný pozorovateľ historik, opisuje význam viery a jej zmeny počas vekov, počas celej histórie ľudstva. Nepodsúva však len čisté fakty – v jedinej knihe ich aj objasňuje, odhaľuje historické piliere a dôvody zmien a vývoja náboženstiev. Ukazuje ako došlo k ich radikalizácii. Ako vlastne a hlavne prečo vznikol ateizmus. Rozsekáva pred našimi očami gordický uzol zapletených dejín. Pokiaľ teda potrebujete vniesť trochu rozumu do tejto zvláštnej časti ľudského bytia… táto kniha je presne to pravé orechové pre vás.

Jedinou nevýhodou, ktorú by som asi ani nemohla nazvať nevýhodou je to, že kniha nie je ľahkým čítaním. Ale to sa v podstate vzhľadom na rozoberanú tému ani nedá. Proste, toto nie je kniha, ktorú si zoberiete do autobusu alebo ju len tak strčíte do kabelky. Je to dielo, ktoré je potrebné otvoriť v tichej miestnosti, v čase, keď ste svieži a ochotní premýšľať.

I cez to ju však vrelo odporúčam pre veľké množstvo múdrosti, ktorú prináša. Pretože len pochopená problematika sa raz môže stať aj riešiteľnou problematikou.

autorka recenzie: Lea Linerová, 3.B, študentka, Gymnázium Trebišov

„Ja vôbec nie som posol. Som posolstvo.“

Základné údaje

Originálny názov: I Am the Messenger
Počet strán: 309 strán
Hmotnosť: 330 g
Autor: Markus Zusak
Dátum vydania: 28.6.2011
Bežná cena: 11,90 €
Poznámky: Prvé autorove dielo, ktoré bolo okamžite vyhlásené za bestseller bola Zlodejka kníh. Tento rok mu vyšla ďalšia kniha pod názvom The Underdog, zatiaľ prístupná len v angličtine.

Obsah

Ed Kennedy bol vždy menej ako nič.
Až pokiaľ sa nestal poslom.
Dovtedy bol devätnásťročný Ed Kennedy – ako väčšina mladých ľudí na predmestí – len obyčajným taxikárom. Vzhľadom na svoj vek porušuje austrálske zákony. Nemá žiadne ambície, plány, je dokonalým stelesnením priemernosti. Voľný čas trávi popíjaním a nekonečným hraním kariet. Miluje dievča, ktoré ho má príliš rado, aby mu lásku opätovalo a vlastní neuveriteľne smradľavého psa, nadšeného kávičkára. Na rozdiel od súrodencov to Ed nikam nedotiahol, je na najlepšej ceste skončiť ako jeho otec alkoholik. Jeho matka ho viac neznáša ako miluje.

Jedného dňa sa stane svedkom prepadnutia v banke.
Po tom, čo lupičovi nečakane prekazí plán, stane sa na krátky čas mediálnym hrdinom. Už sa nevie dočkať, kedy sa veci vrátia do zabehnutých koľají, keď v tom v poštovej schránke objaví tajomnú zásielku: kárové eso, na ktorom sú napísané tri adresy. Edov život sa čoskoro otrasie v základoch. Mení sa na posla dobrých i menej príjemných správ, vstupuje do života neznámym ľuďom a prehodnocuje vlastnú minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Učí sa na vlastných chybách, vďaka tomu, že je posol sa stáva väčším, lepším človekom. Po vyriešení záhad na všetkých piatich kartách už zostáva len jediná nevyriešené otázka – kto, dočerta, rozdáva v karty v tejto nebezpečnej hre?!

Recenzia

Ak bola prvá kniha autora, Zlodejka kníh, o veľkých a silných momentoch, tak Posol bol presným opakom – poukazoval na silu maličkostí.

Štýl autora je jednoduchší, no o to prístupnejší ľuďom, dramatickejší. Opisuje myšlienky svojej hlavnej postavy, Eda, veľmi realisticky, človek má pocit, ako keby bol sám prítomný v príbehu, dokonale vtiahnutý do deja. Kniha sa skutočne veľmi odlišuje od bežných súčasných románov plných hrdinov, ktorí si vždy vyberú tie správne rozhodnutia. Takých, ktorí majú na konte vždy viac výhier ako pádov, postáv, pri ktorých doslova občas viete predpovedať dej. Posol vám toto nikdy nedopraje – pri tejto knihe vždy tápate v neistote, neviete, čo vás prekvapí na ďalšej stránke a to hlavne vďaka tomu, že Ed nikdy nepatril medzi tých najlepších. Po každom správnom kroku nasleduje nejaká chyba, problém, pád, zranenie… Vďaka tomu nikdy neviete, ako ďalší krok hlavnej postavy vypáli. Jeho chyby, práve časté „facky od života,“ ktoré dostáva, dodávajú príbehu veľkú hĺbku, realistickosť. Možnosť vcítiť sa do kože Eda Kennedyho – pretože aj my robíme často rovnaké chyby ako on sám.

Za ďalšie plus by som považovala originalitu knihy. Scény a príbehy ľudí, ktorým Ed pomáha nie sú vždy veľké – niekedy ide len o kúpu zmrzliny vyčerpanej mame, či spoločnosť pre starú dámu. Sú však napísané veľmi citlivo, v niektorých miestach až snovo. Autor prosto vie vystihnúť kúzlo každého okamihu. A práve to mi často vykúzlilo úsmev na tvári.

V knihe bolo aj vidieť ako Ed postupne rastie – z muža bez ambícii, slabocha neschopného robiť niečo so svojim životom, sa postupne stáva lepší človek. Muž, ktorý sa vie ostatným pozrieť spriama do očí a povedať im čo si myslí. Vďaka všetkému, čo prekoná pri pomoci ľuďom z kariet je omnoho schopnejší, nebojí sa chytiť šancu do rúk. Tento postupný vývoj postavy je v knihe zachytený veľmi pekne. Niečo také sa nepodarí každému autorovi, obzvlášť súčasnému.

V celom diele sa vďaka kartám a odkazom, ktoré treba rozlúštiť, vznáša akási atmosféra tajomna. Človek si nikdy nemôže byť istý, čo ho čaká na ďalšej stránke. Do posledných strán vás bude trápiť jediná otázka – kto je za tým všetkým?

Môj osobný názor je, že aj keď je úplná hlúposť porovnávať Zlodejku kníh s Poslom, z hľadiska štýlu by sa dalo povedať, že Posol je o trošičku lepší. Je vidieť, že so Zlodejkou autor ešte len rástol – v Poslovi sa nám ukázal v plnej kráse. Úprimne sa teším na jeho tretiu knihu, tento autor si ma získal ako máloktorý.
Čerešničkou na torte je posolstvo knihy, ktoré vám do očí udrie na úplnom konci. Mňa osobne nadchlo, akým spôsobom ho autor podal – na hranici príbehu a reality. Čítať posledné strany a usmievať sa nad tým, čo mi hovoril autor, bol pre mňa krásny zážitok, na ktorý dlho nezabudnem.

Myslím, že po prečítaní tejto menej známej knihy každý čitateľ o kúsok duševne povyrastie.

Základné údaje

Originálny názov: World without end
Počet strán: 1022 strán
Bežná cena: cca 23 €
Rozmer: 148×233 mm
Hmotnosť: 1230 g
ISBN: 9788022206051
Preklad: Ján Kamenistý
Dátum vydania: 29.9.2011
Poznámky: Na veky vekov je pokračovaním Pilierov zeme. Obidva diely sa dočkali filmového, teda, lepšie povedané seriálového spracovania, (ktoré je podľa mňa podarené, aj keď nie úplne presné).

Obsah

Presne deň po Sviatku všetkých svätých – bolo to v roku 1327 – vykĺzli z mesta Kingsbridge štyri deti. O jednom z nich sa dalo povedať, že je zlodej, o druhom, že je lotor, tretie génius a štvrté – dievča – sa hodlalo stať liečiteľkou. V lese za mestom sa stanú svedkami, ako násilným spôsobom prichádzajú o život dvaja ľudia. Ich dospelé životy spoja ambície, láska, chamtivosť a pomsta. Zažijú hojnosť aj hlad, mor aj vojnu. Jeden z chlapcov obíde kus sveta, aby sa napokon vrátil domov; z druhého sa stane vplyvný a bohatý šľachtic. Jedno z dievčat sa vzoprie mocnej stredovekej cirkvi; druhé zahorí láskou, ktorá sa bude zdať márna. A po celý čas sa nad ich hlavami bude vznášať tieň smrti, ktorej motív zostáva tajomstvom a ktorej svedkami sa stali v ten osudný deň kedysi dávno v detstve.

Recenzia

Prvé, čo si na tejto knihe dozaista všimne každý je to, že je skutočne hrubá.

Môj ocko o tom vždy, keď mu na nej spočinie zrak, rád zažartuje – prezýva ju tehla, či kváder. Keď som po prvýkrát schytila na priateľkinu radu do rúk Piliere zeme, tak ma práve hrúbka a rozsah kníh spoločne s čisto historickým stredovekým motívom ako pravého fanúšika fantasy odrádzali.

Dnes, po prečítaní oboch kníh, som veľmi rada, že mi ich niekto poradil.

Ako som už povedala, Piliere zeme a Na veky vekov sú knihy čisto historického charakteru. Je tomu tak a nijako inak – môžem vám povedať, že asi nikde sa nenaučíte o stredovekých pomeroch a zmýšľaní ľudí viac, ako v týchto knihách. Autorovi sa podarilo nielen vytvoriť skutočný román obsahujúci stredovek – od obliekania, cez mentalitu ľudí až po zákony a zvyky – dokázal doň zakomponovať aj strhujúce ľudské osudy, ktoré si vás získajú, až nakoniec zistíte, že v duchu držíte prsty tej či onej postave a dúfate v jej šťastný koniec. K smrti svojich postáv sa Follett nestavia heroicky – mnohí zomrú následkom obyčajnej choroby, či prepichnutí mečom, preto si nikdy nemôžete byť istí, či váš obľúbenec prežije. Autor má úžasný talent na opisy a predpokladám (aj keď som nečítala jeho životopis), že musí mať skúsenosti s históriou – pretože stavby rôznych monumentov opísal s neuveriteľnou presnosťou a citeľným obdivom.

Taktiež ma zaujala spojitosť medzi knihami – jedna nadväzuje na druhú, ale s odstupom takmer dvoch storočí. To vám poskytuje výber – môžete si najprv prečítať Piliere zeme, alebo ich vynechať a bez problémov sa zamerať na Na veky vekov. Odporúčam vám práve tú prvú možnosť. A to práve preto, že aj po dvoch storočiach cítiť v meste Kingsbridge vplyv postáv z Pilierov zeme. Nájde sa tam niekoľko prípadov, v ktorých sú obyčajní ľudia z prvého románu spomínaní takmer s posvätnou úctou za svoju prácu pre mesto. Takéto odkazy mi vyvolajú úsmev na tvári, je to ako čítať o hrdinoch z hodín dejepisu, ktorých však vďaka prečítaniu knihy poznáte osobne – poznáte ich myšlienky a túžby, vidíte, že to boli obyčajní, aj keď nadaní a ambiciózni ľudia. Myslím, že takto nejako to vyzerá aj s (normálnymi) ľuďmi, o ktorých sa učíme na dejepise, nielen s tými románovými.

Taktiež môžete v postavách z druhého a prvého románu, vďaka pokrvným putám a príbuzenstvám, nájsť isté podobnosti – slávny Jack Builder, staviteľ katedrály, je svojou inteligenciou a vzhľadom podobný Merthinovi. Aliena je zas svojou tvrdohlavosťou a vynaliezavosťou ako sestra Caris …

Vďaka týmto spojitostiam je celkom prijateľné vyhlásiť, že autor vytvoril jeden veľký svet – generačný román – rozdelený do dvoch kníh, možno povedať až kroník. Je to úžasná myšlienka. Vďaka tomu, koľko času v knihe strávite, máte pocit, ako keby ste do mesta Kingbridge patrili aj vy samy.

Nemám v pláne sa tu priveľmi rozpisovať o deji – to by som zabrala ďalších desať strán – nechám to radšej na vás. Čas strávený s touto knihou nepovažujem za stratený, sledovanie osudov ľudí s Kingsbrige ovplyvnených historickými udalosťami bolo nanajvýš zaujímavé. A to od zaľúbencov Caris a Merthina, cez ľstivého opáta Godwyna, až po vytrvalú Gwendu a Wufrica, ktorých večným nepriateľom je práve Merthinov brat, Richard. Kniha poskytuje možnosť chvíľkovo sledovať aj životy detí týchto ľudí – opäť príznak generačného románu, v ktorom neviete, kto je hlavnou postavou.

Ken Follett bol do svojej štyridsiatky známy ako úspešný autor trilerov. Keď sa rozhodol napísať historický román Piliere zeme, v ktorom vyjadril svoj celoživotný obdiv k veľkolepým gotickým katedrálam a aj k búrlivým časom, ktoré sprevádzali ich stavbu, zožal nevídaný úspech. V súčasnosti píše trilógiu, ktorá detailne mapuje 20. storočie (úprimne sa teším, až sa doň pustím).

Dôkazom toho, aké sú tieto knihy úspešné je aj to, že sa dočkali seriálového spracovania. Niektoré veci, hlavne dlhodobejšie rozhodnutia, ktoré sa nedali sfilmovať boli zmenené, takpovediac zdramatizované, ale to neuberá seriálovému spracovaniu na kvalite. Je skutočne pravdou, že v Pilieroch zeme sa niektoré časti, takpovediac, vliekli. Pri Na veky vekov už ten pocit nemám. Plusom Pilierov zeme bolo však to, že centrom bola stavba obrovskej katedrály – v Na veky vekov sa takáto obrovská stavba už nevyskytuje, len menšie.

Kniha nie je ľahká na čítanie, ale ak dokázala zaujať mňa, sedemnásťročnú študentku, tak prečo by to nedokázala u vás? 🙂

autorka recenzie: čitateľka Lea Linerová, študentka Gymnázia v Trebišove

Základné údaje

Originálny názov: Complete Works – The Picture of Dorian Gray
Počet strán: 208 strán
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2012
ISBN: 9788055128153
Cena: cca 9,90 €
Zaujímavosti: dielo patrí medzi svetovú klasiku, avšak v dobe svojej prvej publikácie, koncom devätnásteho storočia, bolo dielo zavrhované pre náznaky homosexuality a svoju revolučnosť.

Obsah

Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Lord Henry Wotton však Dorianovi zdôrazňuje, že mladosť a fyzická krása sú pominuteľné, a nabáda ho, aby ich naplno využil. Dorian podľahne lordovmu vplyvu a zostane večne mladý a krásny, kým čas a Dorianove výčiny sa odrážajú na obraze. Napokon sa krásny zhýralec rozhodne obraz zničiť, no zabije sám seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét, pod ním leží mŕtvy starec s vyžitou tvárou… Aké aktuálne – v dnešnom čase honby za mladosťou a krásou!

Recenzia

Opäť som sa rozhodla siahnuť po klasike, verná heslu, že to, čo patrí medzi povinnú literatúru, nemusí byť automaticky zlé.
Tak ako pri Sherlockovi, aj tu ma ku knihe priviedlo filmové spracovanie diela, ktoré sa naprieč rokmi stále z času na čas vráti do povedomia scenáristov, filmárov a divákov. A, pravdupovediac, niet sa ani čomu diviť.
Príbeh Dorianna Greya – večného mladíka s anjelskou tvárou a skazenou dušou – má v dnešných časoch „straty morálky“ neskutočnú výpovednú hodnotu. Je to akýsi alarm napísaný pred viac ako dvoma storočiami, ktorý s postupujúcim časom húka čoraz hlasnejšie…
Tento príbeh – i cez to, že má len 20 kapitol – nie je ľahkou knihou. Jeho postavy sú fascinujúce a plné paradoxov – niečoho, čo tým dnešným postavám neskutočne chýba. Osobitne ma zaujali slová Lorda Henriho Wottona, skazeného šľachtica, ktorý svojimi výrokmi vo veľkej miere ovplyvnil osud Dorianna. Zaujímavý je práve tým, že v každom jeho výroku je hlboký kus pravdy – obrátený naruby neskutočným cynizmom. Práve preto vás núti táto postava rozmýšľať… pričom hrozí nebezpečenstvo, že niektorým jeho myšlienkam uveríte tak, ako DoriannGrey.
O hlavnej postave – neviem, či som niekedy čítala o tak dramatickej zmene postavy, ako bola táto. Na začiatku nevinný a naivný mladík. Krásny, i keď trochu arogantný, nevedomý si svojej krásy. Na konci zločinec, ktorý už nedokáže niesť zločiny, ktoré spôsobil, aj keď je jeho tvár stále mladá. Presne taký bol Doriann Grey.
Knihou sa stále nesie nádych jemného napätia, človek nikdy presne nevie, čo môže očakávať. Vždy sa v nej nájde nejaký zvrat, ktorý vás donúti zatajiť dych. Opovrhovať tou či onou postavou, no zároveň ju v kútiku duše ľutovať.
Nakoniec by som rada poukázala opäť na mravnú hodnotu príbehu, ktorá je v dnešnej dobe, plnej honby za krásou, taká aktuálna. Je mladá tvár skutočne taká dôležitá ako si myslíme? Pozrime sa, ako dopadol Doriann- tam nájdeme odpoveď.

autorka recenzie: Lea Linerová, študentka Gymnázia v Trebišove

Základné údaje

Autor: Sir Arthur Conan Doyle
Počet strán: 528 strán
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2011
Pokračovanie: Som zlomená
Cena: cca 8,86 €
ISBN: 9788055602653

Zaujímavosti: autor písal o svojej postave rozsiahlejšie novely – Pes Baskervillský, Údolie hrôzy… táto postava ho preslávila až do tej miery, že vďaka nej sa už nemohol presadiť akýmkoľvek iným dielom. Vďaka tomu Sherlocka znenávidel. Ale keďže si verejnosť žiadala Sherlocka a Watsona stále viac a viac, začal o nich písať i kratšie poviedky. Sherlock Holmes sa v dnešnej, i minulej dobe, dočkal mnohých seriálových a filmových spracovaní (mne osobne najviac ulahodila moderná verzia tohto detektíva z produkcie BBC ).

Klasika, ktorá nestarne…

Stručný obsah

Bolo by asi kontraproduktívne pokúšať sa stručne opísať všetky diela spomínajúce Sherlocka a Watsona – preto som si vybrala príbeh, ktorý je podľa mňa najznámejší a mňa osobne pre kúsok mysticizmu zaujal najviac – Psa Baskervillského.
Dej sa odohráva v Londýne, neskôr v baskervillskom zámku v Devonshire, asi okolo roku 1890. Príbeh rozpráva zložitú spleť hádaniek a rébusov, ktorým musí čeliť detektív Sherlock Holmes. Ide o záhadu úmrtia sira Charlesa Baskervilla, ktorého, ako sa najskôr predpokladalo, zabil pes baskervillský. Legenda o psovi baskervillskom, ktorá sa dedí z pokolenia na pokolenie, hovorí o prekliati Huga Baskervillského za jeho nekalé a nemravné úmysly. Na slatinách ho našli mŕtveho a v diaľke začuli zavyť psa, ktorého predtým videli pri mŕtvole. Odvtedy sa začala tradovať táto legenda. Doktor Watson a Sherlock Holmes, kým sú ešte v Londýne, pri pátraní zistia, že vrahom nie je nadprirodzený zjav, ale hmotný človek. Zároveň ich varuje neznámy informátor, ktorý vie, o čo ide.
Po pricestovaní do Devonshiru sa začnú odohrávať zaujímavé veci. Na slatinách sa skrýva utečenec – vrah a Sherlock Holmes, ktorý presvedčí doktora Watsona aj Henryho Baskervilla ukrývajúcich sa na zámku, že ostáva v Londýne a pracuje na inom prípade. On sa však ukryje pod slatinami v starej chatrči, aby mohol pozorovať okolie. Dedukciou Holmes zistí, že vrahom je sused pána Henryho Baskervilla – pán Stapleton. Kedže Stapleton chce zabiť aj Henryho, aby získal jeho majetok, vymyslí plán, ako ho zavraždiť. Omylom však zabije utečenca, ktorý mal oblečené Henryho šaty, pretože mu ich daroval. Sherlock Holmes sa Stapletona pokúsi chytiť pri čine, a tak pošle Henryho k Stapletonovi na návštevu a prehovorí ho, aby sa vracal cestou domov po slatinách. Stapleton sa ho pokúsi zabiť pomocou svojho psa, ktorým zabil aj Charlesa Baskervilla. Psa ale zastrelia, a preto sa Stapleton ukryje v slatinách na malom kúsku pevnej zeme s jaskyňou, v ktorej choval psa. Nakoniec ho zatknú a odovzdajú rukám spravodlivosti. Sherlock Holmes objasní všetky dôležité informácie, ktoré vydedukoval a prípad uzavrie.

Recenzia

Mladí čitatelia sa v dnešnej dobe obracajú na tie najnovšie diela s túžbou po veľkom čitateľskom zážitku, no pritom veľmi rýchlo zavrhujú diela klasikov, ktoré sa s nami niesli naprieč generáciami dodnes.
Medzi takéto diela patrí aj samotný Sherlock Holmes. Sympatický a neskutočne inteligentný detektív, ktorý za asistencie verného priateľa Watsona, rieši často na prvý pohľad neriešiteľné. Človek by mohol povedať, že na prvý pohľad je to téma jednoduchá a dnes už nemoderná. Taká, ktorá moderného čitateľa už nedokáže chytiť za srdce – pretože dnes sú v knihách žiadané hlavne veľké city, vášne, láska. A i cez to – opak je pravdou.
Ja som sa k tejto postave dostala skrz seriál. Dodnes neľutujem, že som ten starý ošúchaný výtlačok zobrala do ruky a začítala sa do jeho zažltnutých stránok. Sherlock je postava sama o sebe veľmi sympatická, niekedy rozporuplná, no inteligentná. Watson zas neskutočne verný a odvážny, dobre doplňujúci Sherlockov charakter. Keď som nejeden večer strávila uväznená medzi postavami a podozrivými z tejto knihy, razom som pochopila, prečo získal Sir Doyle také veľké uznanie. Podarilo sa mu vytvoriť zápletky plné zvratov, skrytých motívov a napätia, ktoré vás držia a nepustia. Netreba sa ani priveľmi báť toho, že by bol text archaický, či zastaraný. Áno, cítiť z neho iný štýl a danú dobu, ale nie natoľko, aby to čitateľa rušilo, mám skôr pocit, že o to je dielo krajšie.
A záver? Nabudúce, keď budete hľadať dobrú knihu, pokojne siahnite do knižnice svojich babičiek, kde sa jeden výtlačok Sherlocka určite nájde. Istotne nebudete ľutovať 🙂 .

autorka recenzie: Lea Linerová, študentka Gymnázia v Trebišove

Základné údaje

Počet strán: 288 strán
Väzba: pevná väzba
Rozmer: 145×205 mm
Hmotnosť: 480 g
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2013
Pokračovanie: Som zlomená
Cena: cca 12 €

Obsah

Juliette trávi stovky dní zatvorená v betónovej cele. Pre svojich blízkych, spolužiakov a rodičov, predstavuje hrozbu, ktorú je treba pred svetom ukrývať. Keď sa jej niekto dotkne, začnú sa diať nebezpečné veci… Nikto nevie prečo je Juliettin dotyk smrteľný, no nový systém s ňou má veľké plány. Juliettina predstava je celkom iná. Jej dotyk je jej silou, no na to, ako s ňou naložiť, príde až po tom, čo do jej života vstúpi Adam – chlapec s tetovaním vtáka na hrudi…

Recenzia

Táto kniha je fajn zresetovanie hlavy keď máte 14 a zúfalo nechcete premýšľať nad niečím priveľmi hlbokým.

To je asi to jediné väčšie pozitívum, ktoré o tejto knihe možno povedať. Teda, ešte stojí za to spomenúť štýl autorky – je hodnoverný vzhľadom na jej hlavnú postavu. Julliete je dievča, ktoré bolo celý život týrané a bolo uväznené niekoľko rokov. Tomu odpovedajú aj jej myšlienkové pochody. Jej krehkosť, nenávisť voči sebe samej, slabosť (ktorá miestami vážne lezie na nervy), ktorá sa bije s jej vôľou bojovať. Nehovoriac o tom, ako autorka upozorňuje na akékoľvek čísla – Julliete je v tomto prípade veľmi precízna. Má myseľ človeka, ktorý sa sústredí na detaily, pretože vo svojom väzení nemala iné podnety k rozmýšľaniu.
Zaujímavé sú aj prečiarknuté slová, myšlienky, ktoré v sebe snaží hlavná postava potlačiť. S týmto spôsobom vyjadrovania myšlienok som sa stretla po prvýkrát.
Tu však všetky pozitíva končia. Knihu sa skutočne neoplatí otvoriť, ak od nej očakávate niečo hlbšie. Postavy sú ploché, nekompletné, ich charakter možno zhrnúť len pár buď úplne pozitívnymi alebo negatívnymi prídavnými menami. Takmer dopredu môžete očakávať, čo a kedy daná postava spraví. Láska medzi Adamom a hlavou postavou je hlavne patetická. Opisuje utópiu vzťahu – Adam miluje Julliete už strašne dlho a je pre ňu ochotný obetovať všetko. Tí dvaja medzi sebou nemajú žiadne rozpory, žiadne problémy, proste nič. Adam je k tomu prototypom rytiera na bielom koni bez jedinej chybičky. Z toľkého cukru (a cukrovania medzi nimi) ma až boleli zuby. Dej sám o sebe je tiež dosť nedotiahnutý… autorka sa snaží miestami naviesť napätie, ale Adamovi dala od začiatku toľko priestoru a vzniesla do neho toľko dobroty, že proste viete, že sa mu nakoniec nič nestane. Sú tu typické znaky tak typické pre túto skupinu teen kníh, do ktorých môžeme zaradiť napr. aj Legendu, Divergenciu, Zlodejku duší (aj keď tieto mi prídu oproti Som roztrieštená určite lepšie): rýchlo bežiaci dej, odhaľovanie špinavých nekalostí, ktoré skrývajú vodcovia spoločnosti… Hlavnou myšlienkou je vzbura skupinky hrdinov alebo hrdinu jednotlivca voči fiktívnej spoločnosti, ktorej systém podvedome utláča jej obyvateľov, až kým nedôjde k prevratu.
Možno som len skutočne siahla po knihe určenej mladším ročníkom… no, posúďte sami. Ak ste romantické typy bažiace po rozsiahlych citových opisoch, tak by sa vám táto kniha mohla zapáčiť.

Základné údaje

Počet strán: 392 strán
Väzba: brožovaná
Rozmer: 145×207 mm
Hmotnosť: 420 g
Jazyk: slovenský jazyk
ISBN: 978-80-81091919
Rok vydania: 2012
Poznámky: Kniha je len jednou zo sérií (ďalšie sú napr. Príbehy pre mamičky, O pravej láske…)

Obsah

Obsah knihy sa pár slovami nedá zhrnúť lepšie, ako to už robí sám názov – mysli pozitívne. Je v nej presne 101 príbehov, jeden silnejší a zmysluplnejší ako druhý. Neprikrášlené a neafektované pravdivé príbehy, plné skutočnej odvahy a zmien. Potrebujete v živote skutočne „postrčiť“? Každý potrebuje z času na čas povzbudiť či motivovať. Tieto inšpiratívne príbehy, ktoré sa skutočne stali, vám v tom pomôžu. A často nie len to.

Nedávne vedecké štúdie dokázali, že vďační, pozitívni ľudia vedú lepší život, aj z najzložitejších situácií sa zotavujú ľahšie, sú zdravší, aktívnejší, produktívnejší, problémy riešia rýchlejšie a správnejšie – a ostatní ich vnímajú s väčšou úctou. Deti s pozitívnymi spomienkami dosahujú v škole lepšie výsledky. Ale ako sa ponoriť do pozitívnych spomienok, keď prežívate niečo skutočne ťažké? Vtedy vám ošúchané rady zvyčajne nepomôžu. Táto kniha však áno. Ponúka 101 skutočných príbehov, plných skúseností, ktoré ľudia s reálnymi problémami zažívajú každý deň, a napriek tomu našli vnútornú silu na to, aby sa s výzvami popasovali, prekonali prekážky a našli spôsob, ako prinavrátiť životu zmysel .

Recenzia

Kniha, ktorá vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo skutočne znamená byť človekom.

Základné údaje

Vydavateľstvo: Tatran
Autor: Stephenie Meyerová (Autorka Twilight ságy)
Žáner: sci- fi
Originálny názov: The Host
Počet strán: 616 strán
Rozmer: 150×233 mm
Hmotnosť: 930 g
Preklad: Ján Kamenistý
Dátum vydania: 20.5.2009
Pokračovanie: Pripravuje sa
Poznámky: Chystá sa taktiež filmové spracovanie.

Recenzia

Priznám sa opisovať túto knihu nie je ľahké.Nie je to preto, že by som si ju poriadne nepamätala – priam naopak, aj keď som ju čítala už dávnejšie, dej, postavy, celý tento svet mi prirástol skutočne k srdcu, vybavujem si ho veľmi presne a dobre.

Ľahké to nie je preto, že táto kniha je pre mňa skutočným unikátom, veľdielom, patrí medzi moje najobľúbenejšie, aj keď cez moje prsty prešlo už tisíce stránok, desiatky dobrých príbehov. Je silná, pútavá, ide do hĺbky – kniha, na ktorú človek narazí skutočne len raz za čas.

Podľa popisu zaváňa z veľkej časti hlavne sci – fi tématikou – hovorí o našom svete, ktorý však prevzali mimozemšťania, bytosti, ovládajúce naše telo i myseľ. Na prvý pohľad sa vám tento motív môže zdať dosť gýčový a ani sa vám nedivím. S. Meyerová, autorka tejto knihy, dokázala však niečo neuveriteľné – z tejto témy, nad ktorou už väčšina z nás krčí len nosom vykresala niečo neopakovateľné a originálne, svet s vlastnými pravidlami a logikou, ktorý vás chytí za srdce aj za dušu.

V tomto svete, ktorý už vlastne nepatrí ľuďom existuje posledných pár skutočných ľudských bytostí. Žijú prenasledovaní, v strachu, ich jedinou voľbou je skrývať sa v snahe ochrániť to základné – svoje ja. A medzi týchto „utečencov“ patrí aj Melanie.

Melanie však mimozemšťania, duše, chytia a do hlavy jej vsadia jedného zo svojich – dušu, ktorá sa nazýva Pútnička. A to by mal byť koniec Melany ako človeka.

Avšak nie je. Melanie s votrelcom vo svojom tele bojuje. Duša – Pútnička, prekvapená jej silou sa s ňou aj cez počiatočnú obojstrannú nenávisť, využívanie, strach a odsudzovanie spojí, získava od nej informácie. Vďaka Melaninym spomienkam nájde tých, ktorý sú srdcu jej hostiteľa, Melanie , najbližší – mladšieho brata Jamieho a Mealninho druha Jareda. No nastáva tu problém – nikto neverí, že tam niekde v tom tele je ešte Melany, že Pútnička im len sprosto neklame aby ich nakoniec mohla zradiť…

Kniha má niekoľko kurióznych situácii a ešte kurióznejších vzťahov. Pútnička sa skrze Melanie a ľudí okolo seba učí, že aj keď sú ľudské bytosti často plné nenávisti, sú tvrdí a hlúpi, je takmer nemožné ich nemilovať. Pútnička zas ľuďom okolo seba ukazuje niečo nové, nevídané – je jedno, kto ste, či človek alebo duša, ak ste schopný sebaobetovania, nevinnosti a lásky… pretože práve tieto vlastnosti sú výsadami, cnosťami človeka.

Vytkla by som jej možno len to, že začiatok je taký… no, človek sa nim musí prehrýzť k poriadnemu deju, aj keď je to nevyhnutné, aby sa čitateľ následne vedel zorientovať. A taktiež treba upozorniť, že táto kniha je určená hlavne dospelým, čo však mne vôbec nevadilo.

Skutočne veľká kniha s veľkým srdcom.

autorka recenzie: čitateľka Zemplínskej knižnice v Trebišove Lea LINEROVÁ

Kniha, v ktorej sa tragédia konfrontuje s večnosťou.

Základné údaje

Vydavateľstvo: Tatran
Autor: William Paul Young
Počet strán: 200 strán
Väzba: pevná s prebalom väzba
Rozmer: 147×229 mm
Hmotnosť: 390 g
Jazyk: slovenský jazyk
ISBN: 9788022205627
Rok vydania: 2009
Pokračovanie: Návrat do chatrče

Recenzia

O tejto knihe som toho počula už mnohé.

Či už to boli pochvaly, užasnuté slová, alebo poriadna kritika, táto kniha si získala u nás aj vo svete obrovskú pozornosť, z čoho logicky vyplýva, že určite obsahuje niečo nové, revolučné, o čom ľudia potrebujú diskutovať. A tak som sa, ako správny zvedavec, rozhodla začítať do jej stránok aj ja.

Dielo rozpráva o neuveriteľnej strate Mackenzieho Allena Philipsa, ktorého najmladšiu dcérku, Missy, unesú počas rodinného výletu. V opustenej oregonskej chatrči sa k tomu nájde dôkaz, že ju brutálne zavraždili… O štyri roky neskôr, uprostred svojho Veľkého smútku, ktorý drví srdce i dušu, dostáva Mack podozrivý odkaz, podľa všetkého od Boha, v ktorom ho pozýva na víkendové stretnutie v tejto chatrči. Navzdory zdravému úsudku a Veľkému smútku prichádza počas zimného popoludnia do chatrče a vracia sa do svojej najtemnejšej nočnej mory. Avšak to, čo tam nájde navždy zmení jeho vnútorný svet…

Kniha celkovo zaujme aj na prvý pohľad – motív chatrče je jasný, avšak dve ročné obdobia, ktoré sa na nej striedajú, to už je niečo trochu hlbšie. K zime, ktorá značí beznádej a smútok hlavnej postavy sa pomaly pripája jar – symbol svetla a nového začiatku, ktorým je v tomto príbehu práve Boh. Avšak, napája sa to aj na jeden moment v knihe, to už ale nebudem prezrádzať.

Prvá časť knihy – rozprávanie o Missy a o tom, čo, ako a kedy sa jej stalo sa číta veľmi dobre, ľahko. Nie je priveľmi komplikovaná, skôr plná emócii, dobrých opisov a deja. Človek sa vďaka tomu omnoho ľahšie dostane do kože Macka, dokáže pochopiť jeho Veľký smútok.

Kniha naberie skutočnú hĺbku a myšlienku až vtedy, keď sa Mack dostane ku chatrči na stretnutie s Bohom.

Kto by v tomto okamihu čakal, že v chatrči nájde bielovlasého starčeka s dlhou bradou, zostal by veľmi prekvapený. Boh je v tejto knihe zobrazený dosť nekonvenčne a to s tým zámerom, aby bol čitateľom čo najbližší (aj keď som sa už stretla aj s nesúhlasom). Na to si už človek musí urobiť názor sám.

Boh vďaka rozhovorom, milým vysvetleniam a rôznym zvláštnym zážitkom, ktoré s Mackom prežije, predsúva čitateľovi odpovede na rôzne veľmi ťažké otázky, na ktoré často sami márne hľadáme odpovede. Aj keď názor a vysvetlenia autora nemusia byť vždy pravdivé, mne prišli pri čítaní minimálne uspokojivé. Táto kniha skutočne o niečo obohatí vnútorný svet človeka.

Treba však upozorniť, že toto dielo nie je prešpikované náboženstvom a vecami s ním spojenými – skôr hľadaním seba samého a veľkými odpoveďami, čo ma veľmi príjemne prekvapilo.

Druhá, filozofickejšia časť knihy sa číta ťažšie, človek musí čítať pomalšie, často aj viackrát. Práve preto by som túto knihu nezaradzovala do kategórie „kniha na čítanie pred spaním“. Z toho istého dôvodu by som ju nedávala do ruky človeku mladšiemu ako 15 – 16 rokov (veď práve v tomto veku začíname o všetkom pochybovať, chceme nájsť vlastné vysvetlenia a názory, že?)

Môj záver je taký, že kniha vás určite nedonúti veriť v Boha, ale dá vám plno námetov na rozmýšľanie. Povedala by som, že je to dielo pre ľudí, ktorí sú pripravení počúvať.

Vrelo ju odporúčam.

autorka recenzie: čitateľka Zemplínskej knižnice v Trebišove Lea LINEROVÁ

Pr(a)vé slovenské fantasy !

Základné údaje

Autor: Marja Holecyová
Počet strán: 352 strán
Hmotnosť: 450 g
Rok vydania: 2010
Pokračovanie: dokončená štvordielna tetralógia (Predurčenie, Blúdenie, Odhalenie, Prekliatie)
Poznámky: O knihe a autorke sa toho môžete dozvedieť viac na jej internetovej stránke http://www.mariotovi-dedici.sk/-1/

Recenzia

Jeden rozhovor, jeden okamih… dokáže zmeniť úplne všetko.

Na vlastnej koži sa o tom presvedčí aj Mija z Nitry, ktorej sa jej úplne normálny život rozsype pred očami ako domček z karát – zistí, že nie je sirotou, matka sa jej musela vzdať pre krutosť jej vlastného otca . Objaví svet plný zaklínania, lietania, bojov a čarov, ktorý ani zďaleka nepatrí len do detských knižiek… ktorého sa postupne no neodvratne sama stane súčasťou.

Miju však medzi čarodejníkmi čaká len pramálo príjemného – je totiž dcérou Mariota, muža, ktorý vedie vojnu proti celému Spoločenstvu čarodejníkov a ktorého ľudia nenávidia a zároveň sa ho desia. Svoj strach, nenávisť a opovrhnutie prenášajú na Mijine plecia. Priateľstvo nachádza len v kamarátoch chlapca s podobným osudom – ďalšieho Mariotovho dediča s menom Murtagh. Spolu s ním trpí nevraživé pohľady ostatných členov Spoločenstva a učí sa čeliť im, bojovať o vlastné miesto v ich svete. Zároveň sa dozvedá o veštbe, ktorá ukladá na jej a Murtghove plecia ďalšie bremeno – len oni dvaja dokážu zastaviť blížiacu sa vojnu.

Mija sa postupne zistí, ako ovládnuť svoj hnev, získava skúsenosti, objavuje vlastnú minulosť a silu. Učí sa taktiež tomu najťažšiemu – prekonávať vlastný strach. Jej odhodlanie a sila otvára Mijy dvere k obrovským dobrodružstvám, ktorým spolu s Murthagom a priateľmi musí čeliť….

Kniha má samozrejme svoje kladné, ale aj záporné stránky.

V prvom rade si treba uvedomiť, že prvopis autorka písala v relatívne mladom veku – vďaka tomu sa dokáže priblížiť cieľovej skupine čitateľov tak, ako máloktorý autor, kniha je pre teenagerov pútavá, výstižná, má v sebe myslenie a spôsoby mladých ľudí. Na druhej strane sa to občasne prejavuje v spôsobe a štýlu písania.

Holecyovej patrí moja poklona za to, že svoj príbeh nezasadila do ďalekých krajín, naopak vzdala hold nášmu malému Slovensku, našim mestám, ukázala, že i toto môže byť miestom bojov, veľkých vecí. Z knihy cítiť, že autorka je hrdá na svoje rodisko. Naopak sa však na moje prekvapenie vyhla bežným otrepaným slovenským menám, stavila na mená, ktoré si vymyslela sama, čo je podľa mňa ďalším plusom, vďaka ktorému si čitateľ ľahšie zapamätá charaktery postáv príbehu, ľahšie im priradí tvár.

Taktiež fantázia autorky si zaslúži poklonu – aj keď niekedy, ako aj sama autorka priznáva, cítiť v knihe vplyv iných diel, ako napríklad Harry Potter, tak Mariotovím dedičom nechýba originalita, vlastný systém usporiadania hierarchie čarodejníkov, pravidlá tohto sveta podľa mňa určite zaujmú.

Obzvlášť ma zaujal komplikovaný vzťah Murtagha a Mije, ktorý sa vyvíja počas celej série – ich vzťah, ktorý prechádza od takmer nenávisti, cez zvláštne priateľstvo, až po neistú mladú lásku vás doslova prinúti vzrušene prevracať stránky. Niet podľa mňa čitateľa, ktorý by si nezamiloval ťažko skúšaného a tvrdého Murthaga, jeho povahu, ktorá sa počas knihy aj vďaka Miji postupne mení.

Medzi mínusy by som asi zaradila rozťahaný začiatok v knihy, podanie oboznamovania Mije s magickým svetom – tento nedostatok však autorka bohato vynahrádza akčnými čarodejnými súbojmi s kanami. Čitateľa, teda minimálne mňa, určite zarazilo to, v akom duchu autorka knihu zakončila. Nie zle avšak… tak, ako väčšina ľudí, som aj ja zástancom šťastných koncov, ktorým autorka očividne nefandí.

Celá séria však má niečo do seba, je to prvá slovenská kniha žánru fantasy, ktorá sa mi skutočne páčila, oplatí sa ju zobrať do rúk. Toto dielo je podľa mňa dobrým reprezentantom slovenskej beletrie. Dobré oddychové čítanie pre deti vo veku desať až štrnásť rokov.

autorka recenzie: Viktória Tomková, žiačka 1.ročníka Gymnázia v Trebišove

To pravé, čisté fantasy !

Základné údaje

Autor: Cassandra Clare
Počet strán: 440 strán
Rozmer: 150×210 mm
Hmotnosť: 680 g
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2012
Poznámky: Chystá sa filmové spracovanie. Dielo je prvou časťou trilógie

Recenzia

Kniha má zaujímavý príbeh, sympatický hlavne pre mladých – pätnásťročná Clary sa nočnom klube stane svedkom prapodivnej vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele, ktorých vidí len ona. Stačí len okamih a mŕtve telo sa jej rozplynie pred očami, spolu s vrahmi… Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom so smutnou minulosťou, ktorý zbavuje náš svet nebezpečných démonov. No ako to, že ho vidí len ona? Clary je nedobrovoľne vtiahnutá do Jaceovho sveta, nútená brániť seba i ľudí na ktorých jej záleží… a nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Táto kniha je typické fantasy pre tínedžerov, v ktorom nájdete známych predstaviteľov tohto žánru – vlkolakov, upírov, nefilov (potomkov ľudí a anjelov) . Sú však vykreslení tak moderne, netypicky a bojovne, že vás ani náhodou neomrzia, priam naopak – v spojení v odvážnou Clary a trochu zatrpknutým, skúseným Jaceom vás pripútajú ku knihe a nepustia, pokiaľ neobrátite poslednú stránku. Príbeh je v stále v pohybe, je plný akcie, no nie na úkor postáv, vzťahov, či deja knihy, humor taktiež, samozrejme, nechýba. Príbeh má obzvlášť zaujímavo prepletené a premyslené vzťahy medzi postavami , má zvraty, ktoré človeka úprimne prekvapia, niekedy priam až šokujú. Svet Tieňolovcov je s tým naším prepletený tak dobre, až má človek pocit, že by sa to všetko mohlo pokojne diať aj v skutočnosti, nikde v jeho meste, pod rúškom tmy… Nájde sa tu aj láska (bez ľúbostného trojuholníka by to nebolo ono, že?), avšak s prekážkami, ktoré by ste bežne neočakávali…

Kniha má svoje tajomstvá, ktoré budete túžiť odhaliť, je svojská, má vlastné pravidlá. Úprimne sa teším na pokračovanie, Mesto popola a Mesto kostí. Toto je fantasy, ktorému podľa mňa skutočne nič nechýba…

autorka recenzie: čitateľka Lea Linerová, študentka Gymnázia v Trebišove