Slepačia polievka pre dušu

Všetci sme už počuli o tých mudrlantských motivačných knihách. Majú veľa dobrých rád. Nie sú zlé, to nie. No z toho, čo vám povedia, sa dá len máločo využiť v skutočnom živote. A už nehovoriac o tom, že je len malá pravdepodobnosť, že by sa tie rady dotkli nie len vášho mozgu… ale aj srdca, duše. Ozývali sa v nás vždy, keď sme to potrebovali.

Zaradili ste medzi takéto prázdne knihy aj sériu Slepačia polievka pre dušu? Veľká chyba.

Slepačia polievka je totiž niečo úplne iné a to v mnohých smeroch. Jej najväčšou obmenou oproti ostatným motivačným výtlačkom je to, že jej príbehy sa skutočne stali. Z rôznych príbehov doslova cítite i rôzne štýly písania a vyjadrovania. Všetky slzy, ktoré pretiekli na týchto stránkach, úsmevy, myšlienky, ponaučenia, ale aj smrť, smútok… to všetko skutočne niekde je, presahuje to obyčajnú fantáziu. Privádza to na jedinú myšlienku – ak niekto dokázal prekonať také neobyčajné problémy a prekážky, prečo by som to nedokázala aj ja?

Tá myšlienka je vo vás počas celého čítania – a spolu s jej pozitívnym nábojom vás doslova drží nad vodou. Minimálne u mňa tomu tak bolo – v ťažkom skúškovom období v škole mi dokázala pomôcť udržať si pozitívne myslenie a úsmev na tvári. Nedovolila mi vzdať sa svojich nádejí a veľkých plánov, zúfať si, čo si všimlo mnoho mojich priateľov. Prejavovali mi za to obdiv, no nestálo za tým veľa mojej práce – všetko to za mňa spravili riadky tohto neobyčajného diela.

Za veľké plus, gesto spolupatričnosti, považujem aj to, že pod každým príbehom je uvedené meno autora, vzadu môžete nájsť nejaké informácie o ňom. A čo je najdôležitejšie – kontakt na danú osobu. Samy jej môžete napísať, povedať čo máte na srdci. Rovnako aj pri samotných zakladateľoch myšlienky tejto knihy a vydavateľoch. Tú možnosť som využila aj ja sama, odpoveď, ktorú mi poslali, ma zahriala pri srdci.

Jasné, Slepačia polievka vás možno nebude držať v rovnakom napätí ako nejaký fantasy bestseller, nebudete so zatajeným dychom čítať do poslednej strany (ja sama som ju nikdy nečítala dlhšie ako pol hodinu v kuse), ale priznajme si, ani život väčšinou nie je taký vzrušujúci. A táto kniha je práve jeho odrazom.

Stále sa držím toho vzácneho, čo mi táto knižka dala – mysli pozitívne, na chmári je život prikrátky.

autorka recenzie: čitateľka Lea LINEROVÁ, študentka Gymnázia v Trebišove