Kauzu vyhral Boh – čo v skutočnosti znamená náboženstvo

kauzu-vyhral-bohZákladné údaje

Originálny názov: The Case for God
Počet strán: 388 strán
ISBN: 9788022206310
Rok vydania: 2014
Autor: Karen ARMSTRONGOVÁ
Priemerná cena: cca okolo 17 €
Zaujímavosť: autorka knihy je asi najpovolanejšou osobou, ktorá rozpráva o Bohu – je bývalou mníškou

Obsah 

Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery.

Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová nielen v diele História Boha, ktoré jej prinieslo celosvetový úspech, ale v hľadaní pokračuje aj v publikácii Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach.

Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci.

Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.

Recenzia

Myslím, že sa so mnou nikto nebude hádať ak poviem, že nastali nepokojné časy.
Boje a nepokoje sa šíria všade a to nie len v súvislosti s náboženstvom. Ale i to v nich má, bohužiaľ, svoje miesto – alebo možno nie samotné náboženstvo ale skôr jeho predstavitelia. Zrazu to vo svete vyzerá, ako keby existovala len jedna jediná pravda, ktorú je potrebné silou mocou dokázať ostatným. Ako keby sa ľudia odnaučili tolerovať akýkoľvek iný názor ako je ich vlastný.

Veľa ľudí sa diví prečo tomu tak vlastne je. A pritom… ak sa na to pozrieme cez sito dejín… všetko je len obyčajným predpokladateľným dôsledkom doby a histórie.
Kniha Kauzu vyhral Boh úplne zmenila môj pohľad na náboženstvo – doslova a do písmena. Pomohla mi ho konečne po dlhom hľadaní zazrieť ako jeden veľký celok, nie len ako kúsok skladačky, ktorý sme bežne schopní vidieť. Získať si odstup, isté pochopenie ba až zhovievavosť. Zrazu to nie je len učenie – je to časť histórie, niečo komplexné a až zázračne meniace sa spolu s nami, prežívajúce od praveku po dnešok. Bez preháňania.
Autorka, ako nestranný pozorovateľ historik, opisuje význam viery a jej zmeny počas vekov, počas celej histórie ľudstva. Nepodsúva však len čisté fakty – v jedinej knihe ich aj objasňuje, odhaľuje historické piliere a dôvody zmien a vývoja náboženstiev. Ukazuje ako došlo k ich radikalizácii. Ako vlastne a hlavne prečo vznikol ateizmus. Rozsekáva pred našimi očami gordický uzol zapletených dejín. Pokiaľ teda potrebujete vniesť trochu rozumu do tejto zvláštnej časti ľudského bytia… táto kniha je presne to pravé orechové pre vás.

Jedinou nevýhodou, ktorú by som asi ani nemohla nazvať nevýhodou je to, že kniha nie je ľahkým čítaním. Ale to sa v podstate vzhľadom na rozoberanú tému ani nedá. Proste, toto nie je kniha, ktorú si zoberiete do autobusu alebo ju len tak strčíte do kabelky. Je to dielo, ktoré je potrebné otvoriť v tichej miestnosti, v čase, keď ste svieži a ochotní premýšľať.

I cez to ju však vrelo odporúčam pre veľké množstvo múdrosti, ktorú prináša. Pretože len pochopená problematika sa raz môže stať aj riešiteľnou problematikou.

autorka recenzie: Lea Linerová, 3.B, študentka, Gymnázium Trebišov

Posol

„Ja vôbec nie som posol. Som posolstvo.“

Základné údaje

posolOriginálny názov: I Am the Messenger
Počet strán: 309 strán
Hmotnosť: 330 g
Autor: Markus Zusak
Dátum vydania: 28.6.2011
Bežná cena: 11,90 €
Poznámky: Prvé autorove dielo, ktoré bolo okamžite vyhlásené za bestseller bola Zlodejka kníh. Tento rok mu vyšla ďalšia kniha pod názvom The Underdog, zatiaľ prístupná len v angličtine.

Obsah

Ed Kennedy bol vždy menej ako nič.
Až pokiaľ sa nestal poslom.
Dovtedy bol devätnásťročný Ed Kennedy – ako väčšina mladých ľudí na predmestí – len obyčajným taxikárom. Vzhľadom na svoj vek porušuje austrálske zákony. Nemá žiadne ambície, plány, je dokonalým stelesnením priemernosti. Voľný čas trávi popíjaním a nekonečným hraním kariet. Miluje dievča, ktoré ho má príliš rado, aby mu lásku opätovalo a vlastní neuveriteľne smradľavého psa, nadšeného kávičkára. Na rozdiel od súrodencov to Ed nikam nedotiahol, je na najlepšej ceste skončiť ako jeho otec alkoholik. Jeho matka ho viac neznáša ako miluje.

Jedného dňa sa stane svedkom prepadnutia v banke.
Po tom, čo lupičovi nečakane prekazí plán, stane sa na krátky čas mediálnym hrdinom. Už sa nevie dočkať, kedy sa veci vrátia do zabehnutých koľají, keď v tom v poštovej schránke objaví tajomnú zásielku: kárové eso, na ktorom sú napísané tri adresy. Edov život sa čoskoro otrasie v základoch. Mení sa na posla dobrých i menej príjemných správ, vstupuje do života neznámym ľuďom a prehodnocuje vlastnú minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Učí sa na vlastných chybách, vďaka tomu, že je posol sa stáva väčším, lepším človekom. Po vyriešení záhad na všetkých piatich kartách už zostáva len jediná nevyriešené otázka – kto, dočerta, rozdáva v karty v tejto nebezpečnej hre?!

Recenzia

Ak bola prvá kniha autora, Zlodejka kníh, o veľkých a silných momentoch, tak Posol bol presným opakom – poukazoval na silu maličkostí.

Štýl autora je jednoduchší, no o to prístupnejší ľuďom, dramatickejší. Opisuje myšlienky svojej hlavnej postavy, Eda, veľmi realisticky, človek má pocit, ako keby bol sám prítomný v príbehu, dokonale vtiahnutý do deja. Kniha sa skutočne veľmi odlišuje od bežných súčasných románov plných hrdinov, ktorí si vždy vyberú tie správne rozhodnutia. Takých, ktorí majú na konte vždy viac výhier ako pádov, postáv, pri ktorých doslova občas viete predpovedať dej. Posol vám toto nikdy nedopraje – pri tejto knihe vždy tápate v neistote, neviete, čo vás prekvapí na ďalšej stránke a to hlavne vďaka tomu, že Ed nikdy nepatril medzi tých najlepších. Po každom správnom kroku nasleduje nejaká chyba, problém, pád, zranenie… Vďaka tomu nikdy neviete, ako ďalší krok hlavnej postavy vypáli. Jeho chyby, práve časté „facky od života,“ ktoré dostáva, dodávajú príbehu veľkú hĺbku, realistickosť. Možnosť vcítiť sa do kože Eda Kennedyho – pretože aj my robíme často rovnaké chyby ako on sám.

Za ďalšie plus by som považovala originalitu knihy. Scény a príbehy ľudí, ktorým Ed pomáha nie sú vždy veľké – niekedy ide len o kúpu zmrzliny vyčerpanej mame, či spoločnosť pre starú dámu. Sú však napísané veľmi citlivo, v niektorých miestach až snovo. Autor prosto vie vystihnúť kúzlo každého okamihu. A práve to mi často vykúzlilo úsmev na tvári.

V knihe bolo aj vidieť ako Ed postupne rastie – z muža bez ambícii, slabocha neschopného robiť niečo so svojim životom, sa postupne stáva lepší človek. Muž, ktorý sa vie ostatným pozrieť spriama do očí a povedať im čo si myslí. Vďaka všetkému, čo prekoná pri pomoci ľuďom z kariet je omnoho schopnejší, nebojí sa chytiť šancu do rúk. Tento postupný vývoj postavy je v knihe zachytený veľmi pekne. Niečo také sa nepodarí každému autorovi, obzvlášť súčasnému.

V celom diele sa vďaka kartám a odkazom, ktoré treba rozlúštiť, vznáša akási atmosféra tajomna. Človek si nikdy nemôže byť istý, čo ho čaká na ďalšej stránke. Do posledných strán vás bude trápiť jediná otázka – kto je za tým všetkým?

Môj osobný názor je, že aj keď je úplná hlúposť porovnávať Zlodejku kníh s Poslom, z hľadiska štýlu by sa dalo povedať, že Posol je o trošičku lepší. Je vidieť, že so Zlodejkou autor ešte len rástol – v Poslovi sa nám ukázal v plnej kráse. Úprimne sa teším na jeho tretiu knihu, tento autor si ma získal ako máloktorý.
Čerešničkou na torte je posolstvo knihy, ktoré vám do očí udrie na úplnom konci. Mňa osobne nadchlo, akým spôsobom ho autor podal – na hranici príbehu a reality. Čítať posledné strany a usmievať sa nad tým, čo mi hovoril autor, bol pre mňa krásny zážitok, na ktorý dlho nezabudnem.

Myslím, že po prečítaní tejto menej známej knihy každý čitateľ o kúsok duševne povyrastie.

Na veky vekov

Základné údaje

na veky vekovOriginálny názov: World without end
Počet strán: 1022 strán
Bežná cena: cca 23 €
Rozmer: 148×233 mm
Hmotnosť: 1230 g
ISBN: 9788022206051
Preklad: Ján Kamenistý
Dátum vydania: 29.9.2011
Poznámky: Na veky vekov je pokračovaním Pilierov zeme. Obidva diely sa dočkali filmového, teda, lepšie povedané seriálového spracovania, (ktoré je podľa mňa podarené, aj keď nie úplne presné).

Obsah

Presne deň po Sviatku všetkých svätých – bolo to v roku 1327 – vykĺzli z mesta Kingsbridge štyri deti. O jednom z nich sa dalo povedať, že je zlodej, o druhom, že je lotor, tretie génius a štvrté – dievča – sa hodlalo stať liečiteľkou. V lese za mestom sa stanú svedkami, ako násilným spôsobom prichádzajú o život dvaja ľudia. Ich dospelé životy spoja ambície, láska, chamtivosť a pomsta. Zažijú hojnosť aj hlad, mor aj vojnu. Jeden z chlapcov obíde kus sveta, aby sa napokon vrátil domov; z druhého sa stane vplyvný a bohatý šľachtic. Jedno z dievčat sa vzoprie mocnej stredovekej cirkvi; druhé zahorí láskou, ktorá sa bude zdať márna. A po celý čas sa nad ich hlavami bude vznášať tieň smrti, ktorej motív zostáva tajomstvom a ktorej svedkami sa stali v ten osudný deň kedysi dávno v detstve.

Recenzia

Prvé, čo si na tejto knihe dozaista všimne každý je to, že je skutočne hrubá.

Môj ocko o tom vždy, keď mu na nej spočinie zrak, rád zažartuje – prezýva ju tehla, či kváder. Keď som po prvýkrát schytila na priateľkinu radu do rúk Piliere zeme, tak ma práve hrúbka a rozsah kníh spoločne s čisto historickým stredovekým motívom ako pravého fanúšika fantasy odrádzali. 

Dnes, po prečítaní oboch kníh, som veľmi rada, že mi ich niekto poradil. 

Ako som už povedala, Piliere zeme a Na veky vekov sú knihy čisto historického charakteru. Je tomu tak a nijako inak – môžem vám povedať, že asi nikde sa nenaučíte o stredovekých pomeroch a zmýšľaní ľudí viac, ako v týchto knihách. Autorovi sa podarilo nielen vytvoriť skutočný román obsahujúci stredovek – od obliekania, cez mentalitu ľudí až po zákony a zvyky – dokázal doň zakomponovať aj strhujúce ľudské osudy, ktoré si vás získajú, až nakoniec zistíte, že v duchu držíte prsty tej či onej postave a dúfate v jej šťastný koniec. K smrti svojich postáv sa Follett nestavia heroicky – mnohí zomrú následkom obyčajnej choroby, či prepichnutí mečom, preto si nikdy nemôžete byť istí, či váš obľúbenec prežije. Autor má úžasný talent na opisy a predpokladám (aj keď som nečítala jeho životopis), že musí mať skúsenosti s históriou – pretože stavby rôznych monumentov opísal s neuveriteľnou presnosťou a citeľným obdivom. 

Taktiež ma zaujala spojitosť medzi knihami – jedna nadväzuje na druhú, ale s odstupom takmer dvoch storočí. To vám poskytuje výber – môžete si najprv prečítať Piliere zeme, alebo ich vynechať a bez problémov sa zamerať na Na veky vekov. Odporúčam vám práve tú prvú možnosť. A to práve preto, že aj po dvoch storočiach cítiť v meste Kingsbridge vplyv postáv z Pilierov zeme. Nájde sa tam niekoľko prípadov, v ktorých sú obyčajní ľudia z prvého románu spomínaní takmer s posvätnou úctou za svoju prácu pre mesto. Takéto odkazy mi vyvolajú úsmev na tvári, je to ako čítať o hrdinoch z hodín dejepisu, ktorých však vďaka prečítaniu knihy poznáte osobne – poznáte ich myšlienky a túžby, vidíte, že to boli obyčajní, aj keď nadaní a ambiciózni ľudia. Myslím, že takto nejako to vyzerá aj s (normálnymi) ľuďmi, o ktorých sa učíme na dejepise, nielen s tými románovými.

Taktiež môžete v postavách z druhého a prvého románu, vďaka pokrvným putám a príbuzenstvám, nájsť isté podobnosti – slávny Jack Builder, staviteľ katedrály, je svojou inteligenciou a vzhľadom podobný Merthinovi. Aliena je zas svojou tvrdohlavosťou a vynaliezavosťou ako sestra Caris …

Vďaka týmto spojitostiam je celkom prijateľné vyhlásiť, že autor vytvoril jeden veľký svet – generačný román – rozdelený do dvoch kníh, možno povedať až kroník. Je to úžasná myšlienka. Vďaka tomu, koľko času v knihe strávite, máte pocit, ako keby ste do mesta Kingbridge patrili aj vy samy.

Nemám v pláne sa tu priveľmi rozpisovať o deji – to by som zabrala ďalších desať strán – nechám to radšej na vás. Čas strávený s touto knihou nepovažujem za stratený, sledovanie osudov ľudí s Kingsbrige ovplyvnených historickými udalosťami bolo nanajvýš zaujímavé. A to od zaľúbencov Caris a Merthina, cez ľstivého opáta Godwyna, až po vytrvalú Gwendu a Wufrica, ktorých večným nepriateľom je práve Merthinov brat, Richard. Kniha poskytuje možnosť chvíľkovo sledovať aj životy detí týchto ľudí – opäť príznak generačného románu, v ktorom neviete, kto je hlavnou postavou.

Ken Follett bol do svojej štyridsiatky známy ako úspešný autor trilerov. Keď sa rozhodol napísať historický román Piliere zeme, v ktorom vyjadril svoj celoživotný obdiv k veľkolepým gotickým katedrálam a aj k búrlivým časom, ktoré sprevádzali ich stavbu, zožal nevídaný úspech. V súčasnosti píše trilógiu, ktorá detailne mapuje 20. storočie (úprimne sa teším, až sa doň pustím).

Dôkazom toho, aké sú tieto knihy úspešné je aj to, že sa dočkali seriálového spracovania. Niektoré veci, hlavne dlhodobejšie rozhodnutia, ktoré sa nedali sfilmovať boli zmenené, takpovediac zdramatizované, ale to neuberá seriálovému spracovaniu na kvalite. Je skutočne pravdou, že v Pilieroch zeme sa niektoré časti, takpovediac, vliekli. Pri Na veky vekov už ten pocit nemám. Plusom Pilierov zeme bolo však to, že centrom bola stavba obrovskej katedrály – v Na veky vekov sa takáto obrovská stavba už nevyskytuje, len menšie.

Kniha nie je ľahká na čítanie, ale ak dokázala zaujať mňa, sedemnásťročnú študentku, tak prečo by to nedokázala u vás? :-)

autorka recenzie: čitateľka Lea Linerová, študentka Gymnázia v Trebišove

Portrét Dorianna Greya

Základné údaje

portret doriana greyaOriginálny názov: Complete Works – The Picture of Dorian Gray 
Počet strán: 208 strán
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2012  
ISBN: 9788055128153
Cena: cca 9,90 €  
Zaujímavosti: dielo patrí medzi svetovú klasiku, avšak v dobe svojej prvej publikácie, koncom devätnásteho storočia, bolo dielo zavrhované pre náznaky homosexuality a svoju revolučnosť. 

Obsah

Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Lord Henry Wotton však Dorianovi zdôrazňuje, že mladosť a fyzická krása sú pominuteľné, a nabáda ho, aby ich naplno využil. Dorian podľahne lordovmu vplyvu a zostane večne mladý a krásny, kým čas a Dorianove výčiny sa odrážajú na obraze. Napokon sa krásny zhýralec rozhodne obraz zničiť, no zabije sám seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét, pod ním leží mŕtvy starec s vyžitou tvárou… Aké aktuálne – v dnešnom čase honby za mladosťou a krásou!

Recenzia

Opäť som sa rozhodla siahnuť po klasike, verná heslu, že to, čo patrí medzi povinnú literatúru, nemusí byť automaticky zlé.
Tak ako pri Sherlockovi, aj tu ma ku knihe priviedlo filmové spracovanie diela, ktoré sa naprieč rokmi stále z času na čas vráti do povedomia scenáristov, filmárov a divákov. A, pravdupovediac, niet sa ani čomu diviť.
Príbeh Dorianna Greya – večného mladíka s anjelskou tvárou a skazenou dušou – má v dnešných časoch „straty morálky“ neskutočnú výpovednú hodnotu. Je to akýsi alarm napísaný pred viac ako dvoma storočiami, ktorý s postupujúcim časom húka čoraz hlasnejšie…
Tento príbeh – i cez to, že má len 20 kapitol – nie je ľahkou knihou. Jeho postavy sú fascinujúce a plné paradoxov – niečoho, čo tým dnešným postavám neskutočne chýba. Osobitne ma zaujali slová Lorda Henriho Wottona, skazeného šľachtica, ktorý svojimi výrokmi vo veľkej miere ovplyvnil osud Dorianna. Zaujímavý je práve tým, že v každom jeho výroku je hlboký kus pravdy – obrátený naruby neskutočným cynizmom. Práve preto vás núti táto postava rozmýšľať… pričom hrozí nebezpečenstvo, že niektorým jeho myšlienkam uveríte tak, ako DoriannGrey.
O hlavnej postave – neviem, či som niekedy čítala o tak dramatickej zmene postavy, ako bola táto. Na začiatku nevinný a naivný mladík. Krásny, i keď trochu arogantný, nevedomý si svojej krásy. Na konci zločinec, ktorý už nedokáže niesť zločiny, ktoré spôsobil, aj keď je jeho tvár stále mladá. Presne taký bol Doriann Grey.
Knihou sa stále nesie nádych jemného napätia, človek nikdy presne nevie, čo môže očakávať. Vždy sa v nej nájde nejaký zvrat, ktorý vás donúti zatajiť dych. Opovrhovať tou či onou postavou, no zároveň ju v kútiku duše ľutovať.
Nakoniec by som rada poukázala opäť na mravnú hodnotu príbehu, ktorá je v dnešnej dobe, plnej honby za krásou, taká aktuálna. Je mladá tvár skutočne taká dôležitá ako si myslíme? Pozrime sa, ako dopadol Doriann- tam nájdeme odpoveď.

autorka recenzie: Lea Linerová, študentka Gymnázia v Trebišove

Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa

Základné údaje

sherlock holmesAutor: Sir Arthur Conan Doyle
Počet strán: 528 strán
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2011  
Pokračovanie: Som zlomená
Cena: cca 8,86 €
ISBN: 9788055602653   

Zaujímavosti: autor písal o svojej postave rozsiahlejšie novely – Pes Baskervillský, Údolie hrôzy… táto postava ho preslávila až do tej miery, že vďaka nej sa už nemohol presadiť akýmkoľvek iným dielom. Vďaka tomu Sherlocka znenávidel. Ale keďže si verejnosť žiadala Sherlocka a Watsona stále viac a viac, začal o nich písať i kratšie poviedky. Sherlock Holmes sa v dnešnej, i minulej dobe, dočkal mnohých seriálových a filmových spracovaní (mne osobne najviac ulahodila moderná verzia tohto detektíva z produkcie BBC ). 

Klasika, ktorá nestarne…

Stručný obsah

Bolo by asi kontraproduktívne pokúšať sa stručne opísať všetky diela spomínajúce Sherlocka a Watsona – preto som si vybrala príbeh, ktorý je podľa mňa najznámejší a mňa osobne pre kúsok mysticizmu zaujal najviac – Psa Baskervillského.
Dej sa odohráva v Londýne, neskôr v baskervillskom zámku v Devonshire, asi okolo roku 1890. Príbeh rozpráva zložitú spleť hádaniek a rébusov, ktorým musí čeliť detektív Sherlock Holmes. Ide o záhadu úmrtia sira Charlesa Baskervilla, ktorého, ako sa najskôr predpokladalo, zabil pes baskervillský. Legenda o psovi baskervillskom, ktorá sa dedí z pokolenia na pokolenie, hovorí o prekliati Huga Baskervillského za jeho nekalé a nemravné úmysly. Na slatinách ho našli mŕtveho a v diaľke začuli zavyť psa, ktorého predtým videli pri mŕtvole. Odvtedy sa začala tradovať táto legenda. Doktor Watson a Sherlock Holmes, kým sú ešte v Londýne, pri pátraní zistia, že vrahom nie je nadprirodzený zjav, ale hmotný človek. Zároveň ich varuje neznámy informátor, ktorý vie, o čo ide.
Po pricestovaní do Devonshiru sa začnú odohrávať zaujímavé veci. Na slatinách sa skrýva utečenec – vrah a Sherlock Holmes, ktorý presvedčí doktora Watsona aj Henryho Baskervilla ukrývajúcich sa na zámku, že ostáva v Londýne a pracuje na inom prípade. On sa však ukryje pod slatinami v starej chatrči, aby mohol pozorovať okolie. Dedukciou Holmes zistí, že vrahom je sused pána Henryho Baskervilla – pán Stapleton. Kedže Stapleton chce zabiť aj Henryho, aby získal jeho majetok, vymyslí plán, ako ho zavraždiť. Omylom však zabije utečenca, ktorý mal oblečené Henryho šaty, pretože mu ich daroval. Sherlock Holmes sa Stapletona pokúsi chytiť pri čine, a tak pošle Henryho k Stapletonovi na návštevu a prehovorí ho, aby sa vracal cestou domov po slatinách. Stapleton sa ho pokúsi zabiť pomocou svojho psa, ktorým zabil aj Charlesa Baskervilla. Psa ale zastrelia, a preto sa Stapleton ukryje v slatinách na malom kúsku pevnej zeme s jaskyňou, v ktorej choval psa. Nakoniec ho zatknú a odovzdajú rukám spravodlivosti. Sherlock Holmes objasní všetky dôležité informácie, ktoré vydedukoval a prípad uzavrie.

Recenzia

Mladí čitatelia sa v dnešnej dobe obracajú na tie najnovšie diela s túžbou po veľkom čitateľskom zážitku, no pritom veľmi rýchlo zavrhujú diela klasikov, ktoré sa s nami niesli naprieč generáciami dodnes.
Medzi takéto diela patrí aj samotný Sherlock Holmes. Sympatický a neskutočne inteligentný detektív, ktorý za asistencie verného priateľa Watsona, rieši často na prvý pohľad neriešiteľné. Človek by mohol povedať, že na prvý pohľad je to téma jednoduchá a dnes už nemoderná. Taká, ktorá moderného čitateľa už nedokáže chytiť za srdce – pretože dnes sú v knihách žiadané hlavne veľké city, vášne, láska. A i cez to – opak je pravdou.
Ja som sa k tejto postave dostala skrz seriál. Dodnes neľutujem, že som ten starý ošúchaný výtlačok zobrala do ruky a začítala sa do jeho zažltnutých stránok. Sherlock je postava sama o sebe veľmi sympatická, niekedy rozporuplná, no inteligentná. Watson zas neskutočne verný a odvážny, dobre doplňujúci Sherlockov charakter. Keď som nejeden večer strávila uväznená medzi postavami a podozrivými z tejto knihy, razom som pochopila, prečo získal Sir Doyle také veľké uznanie. Podarilo sa mu vytvoriť zápletky plné zvratov, skrytých motívov a napätia, ktoré vás držia a nepustia. Netreba sa ani priveľmi báť toho, že by bol text archaický, či zastaraný. Áno, cítiť z neho iný štýl a danú dobu, ale nie natoľko, aby to čitateľa rušilo, mám skôr pocit, že o to je dielo krajšie.
A záver? Nabudúce, keď budete hľadať dobrú knihu, pokojne siahnite do knižnice svojich babičiek, kde sa jeden výtlačok Sherlocka určite nájde. Istotne nebudete ľutovať :-) .

autorka recenzie: Lea Linerová, študentka Gymnázia v Trebišove