LÝDIA VEREŠČAKOVÁ
Riaditeľka Zemplínskej knižnice v Trebišove Janka Vargová dementuje informácie, že knižnice na základných školách zaniknú. Hovorí, že rušia len pobočky.
Vargová tým reaguje na fámy, ktoré sa šíria po meste, školách a dostali sa aj do mestského parlamentu. Na jednom z posledných rokovaní mestského zastupiteľstva (MsZ) na to upozornil poslanec Ľubomír Mičko (Smer). Vyjadril svoje obavy, že rušenie knižníc na školách spôsobí ďalší pokles čítania kníh zo strany detí.
Aká je pravda
Janka Vargová pripomína, že knižnice na školách nemajú štatút školských knižníc: 9
Aktuálne v Trebišove okrem centrály v Mestskom kultúrnom stredisku fungujú štyri pobočky. Sú na základných školách Sever, Komenského 2, Gorkého a M. R. Štefánika. Riaditeľka hovorí, že na každej z nich majú pracovníka. Celkovo je v pobočkách asi 20-tisíc kníh.
Žiadne rušenie knižníc
Vargová hovorí, že pokyn na racionalizáciu prevádzky knižnice prišiel z Košického samosprávneho kraja. Pri príprave procesu vychádzali z faktov. Na dvoch školách pracujú dvaja zamestnanci na celý úväzok päť dní v týždni, na ďalších dvoch tri alebo 1,5 dňa v týždni: ‚Tieto financie chýbajú v centrálnej knižnici. Preto sme sa rozhodli pobočky zrušiť k 31. marcu. To však neznamená, že sa rušia knižnice. Len zamestnanci budú pracovať v centrále. Knižný fond, aj všetko vybavenie zostane na školách.‘
Vargová túto možnosť ponúkla všetkým štyrom školám. Dve podľa nej odmietli, dve o knihy prejavili záujem: ‚Naším cieľom je, aby na školách ďalej fungovali. Sme ochotní pomôcť im pri vypracovaní štatútu školských knižníc, poradensky, aj prípravou podujatí. Jediné, čo musia riaditelia urobiť, je vyčleniť pracovníka, zodpovedného za knižnicu.‘
Tvrdenie o ďalšom znižovaní čítania kníh zo strany detí je podľa nej sporné: ‚Práve naopak. Tým, že bude viac ľudí v centrále, bude možné lepšie pracovať s najmenšími čitateľmi. Umožní to aj pripraviť viac zaujímavých aktivít pre deti a tým ich motivovať k čítaniu.‘
Názor odborníkov
Vargová hovorí, že doterajší systém pobočiek bol organizačne a ekonomicky nevýhodný. Poukazuje napríklad na michalovskú knižnicu: ‚Tam síce pobočky sú, ale pracovník centrály do nich dochádza raz týždenne v určitých hodinách.‚
Jej argumenty podporuje aj šéfredaktorka vydavateľstva Buvik Mária Števková. Vysvetlila, že kedysi fungovali na školách ‚profiknižnice‘, zamerané na školský vek. Obsahovali väčšinou literatúru, určenú na povinné čítanie. Len pedagóg podľa Števkovej dokáže správne viesť a zostavovať školskú knižnicu: ‚Lebo len on vie, čo školáci v knižnici potrebujú a čo nie. Klasický knihovník je zameraný všeobecne. On chod školskej knižnice organizovať nemôže.‘
Števková apeluje na školy, aby využili šance, ktoré ponúka ministerstvo školstva: ‚Pred pár dňami sa minister vyjadril, že rezort podporí budovanie kvalitných školských knižníc. Povedal, že z EÚ na tento účel prídu milióny.‚
Zdroj