Výstava Márie Nerádovej

Čeština a slovenčina skrývajú množstvo zaujímavosti, na ktoré môžu deti, ale taktiež aj dospelí pri rozhovore naraziť. Práve pre najmenších je určený zábavný obrázkový česko-slovenský slovník zákerných slov, vytvorený ilustrátorkou Máriou Nerádovou. Tieto slová sú v jesenných dňoch obsahom interaktívnej výstavy sprístupnenej v Zemplínskej knižnici v Trebišove.

Autorka výstavy, Mária Nerádová je ilustrátorka a grafická dizajnérka. V roku 2012 ukončila štúdium v ateliéri ilustrácie vedenom prof. Kállayom na VŠVU v Bratislave. Predtým študovala grafický dizajn na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne. Už počas jej štúdia vyšlo niekoľko kníh s jej ilustráciami. Zúčastnila sa na výstavách na Slovensku, v Česku, Poľsku, Francúzsku i Macedónsku.
Okrem výtvarníckej činnosti sa venuje i práci v Asociácii ilustrátorov – ASIL, kde sa podieľa na organizovaní rôznych akcií, výstav a podujatí, ktoré toto hnutie iniciuje.

Ilustrácie na jej výstave Aha! Hele! pochádzajú z knižky Slovensko-český obrázkový slovník zákerných slov pre deti, ktorá získala Cenu najkrajšie knihy Slovenska 2010. Doposiaľ však nebola publikovaná.

Zdroj

Michal Repovský

(*23. 6. 1942 Stanča, okres Trebšov – † 5. 9. 2014 Košice)

Mgr. MICHAL REPOVSKÝ, prozaik, básnik, autor kníh pre deti, autor a zostavovateľ kultúrnohistorických publikácií, zostavovateľ zborníkov ľudových piesní a prekladateľ, sa narodil 23. júla 1942 v Stanči. V roku 1959 maturoval na gymnáziu v Trebišove. Študoval na FF UK v Bratislave odbor slovenský a ruský jazyk a literatúra (1959 – 1964). Pracoval ako stredoškolský profesor na SEŠ v Košiciach, neskôr na Helmintologickom (teraz Parazitologickom) ústave SAV v Košiciach ako odborný prekladateľ do ruského jazyka a vedúci ZIS, potom bol vychovávateľom stredoškolskej mládeže v Domove mládeže v Košiciach na Medickej ulici č. 2, napokon dvanásť rokov jeho riaditeľom. Žil s rodinou v Košiciach a aj v dôchodkovom veku bol aktívny a činorodý. Zomrel 5. septembra 2014 vo veku 72 rokov v Košiciach, kde je aj pochovaný na Verejnom cintoríne.

Začínal ako prekladateľ z ruštiny, z ktorej preložil pre deti legendy z pobrežia Čierneho mora a vydal ich pod názvom Rusalka a Arzina fontána (1978) a osetínske ľudové rozprávky, ktoré vydal pod názvom Zlatovlasý mládenec (1986). Z vlastnej tvorby knižne debutoval básnickou zbierkou Kytička fialiek (2000) a vydal aj básnickú zbierku lyrickej a občianskej poézie Škovránčí spev (2008). Napísal protivojnový román z obdobia 2. svetovej vojny Kone za závorou (2004), ktorého dej sa odohráva v autorovej rodnej obci Stanča, a jeho pokračovanie pod názvom Chlieb a láska (2005). Napísal ekologický román Smutná jeseň v Haplongu (2006), upozorňujúci na nebezpečenstvo našej doby – znečisťovanie ovzdušia, ktoré pri súčasnom tempe znečisťovania by mohlo spôsobiť pre ľudstvo katastrofu. Vydal súbor 18 poviedok Túžba (2010) na témy z obdobia budovania socializmu, ale i na súčasné témy. Napísal pamätnicu o rodnej obci Stanča (1300 – 2000) (2000) k 700. výročiu prvých dvoch písomných o nej a rozsiahlu knihu o dejinách Slovenska (673 strán) Kronika dejín Slovenska (2010) – od príchodu našich predkov na územie Slovenska až po 1. 1. 1993, do ktorej zaradil dobové úryvky nielen z histórie, ale aj z diel slovenských autorov, medailóniky slovenských dejateľov, základné údaje z vývinu slovenčiny, ako aj niektoré encyklopedické informácie. Zostavil zborníku 305 znotovaných slovenských ľudových piesní V richtárovej studni (1996, 2001) a výber piesní viažucich sa na meno Anna, Hana Spievame Hankám (2006). Pre deti napísal knižky Leto bocianov (2009) a Hovoriace auto Bystrík (2011).

Zdroj

Dobrodružstvo s Bohom v Afrike

Zemplínska knižnica v Trebišove pripravila výstavu fotografií Dobrodružstvo s Bohom v Afrike, ktorá zachytáva trojročné pôsobenie misijných pracovníčok Emílie ‚Emi‘ Bihariovej a Zuzany ‚Zuzi‘ Ďuríkovej v dedine Shelui v Tanzánii. Informuje o tom oficiálna stránka mesta Trebišov.

Emi Bihariová je autorkou afrických fotografií, z ktorých výstava vznikla. Jej snímky zobrazujú život domorodých ľudí, činnosť ich detí v miestnej škôlke, ktorú založili Emi a Zuzi spolu s miestnym kňazom Francisom, priebeh stavania školy či otvorenia zdravotnej ambulancie.

Bohu nie je nič nemožné týmto heslom sa riadili misijné pracovníčky na svojom pôsobisku v zapadnutej dedinke Shelui v Tanzánii.

‚Na výstave, ktorá u nás v knižnici potrvá od 11. augusta do 19. septembra 2014, si môžete prezrieť približne päťdesiat farebných veľkoplošných fotografií s obsiahlym vysvetľujúcim textom, na ktorých je sprítomnený život miestnych obyvateľov pri práci i zábave. Výstava poukazuje aj na to, že i na zabudnutých miestach existuje nádej,‘ uvádza stránka mesta.

V práci dali výpovede, aby mohli pôsobiť v misii

Na misiu do malej zapadnutej dedinky Shelui v centrálnej Tanzánii sa obe priateľky dostali v roku 2011 na pozvanie kňaza Francisa. Emília sa s ním spoznala pred dvanástimi rokmi na kurze taliančiny v Ríme.

Obe dobrovoľníčky rady cestujú a pozvanie na takéto dobrodružstvo v Afrike im bolo vhod. Pôvodne prišli iba na tri mesiace.
Keď uvideli, čo všetko kňaz Francis pre tamojších obyvateľov robí, začali ho považovať za výnimočného človeka, realizátora božích plánov. Zistili však, že kňaz na všetko nestačí.

Tamojšie deti pritom najviac potrebujú učiť sa angličtinu. V Tanzánii je totiž úradným jazykom okrem svahilčiny aj anglický jazyk. Bez toho, aby tamojší mladí ľudia ovládali angličtinu, sa nemôžu dostať do škôl, a to nielen na strednú či vysokú, ale ani na základnú.

Preto sa dobrovoľníčky rozhodli predĺžiť si svoju misiu na neurčito. Dali výpovede v zamestnaní a vymenili pohodlnejší život v Bratislave za prácu v misii.
Tri roky takto Emi a Zuzi, ako ich tam skrátene volajú, pomáhali nielen deťom, ale aj dospelým. Za podpory priateľov, známych aj neznámych ľudí postavili budovu materskej školy. Je v nej aj internetová kaviareň a spoločenská miestnosť. A potom sa pustili aj do stavby základnej školy.

Okrem toho pomohli zriadiť aj zdravotné stredisko, kde teraz pracujú traja slovenskí lekári. Samy by všetko nezvládli a tak okrem finančných príspevkov od sponzorov im prišli na pomoc aj kamaráti z USA, Austrálie, ale hlavne zo Slovenska. V prvom roku mali takých dobrovoľníkov 15, neskôr ich bolo až 38.
Emília na Slovensku vyštudovala odbor kultúrna antropológia a kamarátka Zuzana je inžinierka ekonómie.
Preto obidve museli absolvovať štúdium a skúšky na tanzánijskej univerzite, aby získali pedagogický certifikát a mohli v Tanzánií vyučovať.

Riaditeľka: Žiadne knižnice nerušíme

LÝDIA VEREŠČAKOVÁ

Riaditeľka Zemplínskej knižnice v Trebišove Janka Vargová dementuje informácie, že knižnice na základných školách zaniknú. Hovorí, že rušia len pobočky.

Vargová tým reaguje na fámy, ktoré sa šíria po meste, školách a dostali sa aj do mestského parlamentu. Na jednom z posledných rokovaní mestského zastupiteľstva (MsZ) na to upozornil poslanec Ľubomír Mičko (Smer). Vyjadril svoje obavy, že rušenie knižníc na školách spôsobí ďalší pokles čítania kníh zo strany detí.

Aká je pravda

Janka Vargová pripomína, že knižnice na školách nemajú štatút školských knižníc: 9

Aktuálne v Trebišove okrem centrály v Mestskom kultúrnom stredisku fungujú štyri pobočky. Sú na základných školách Sever, Komenského 2, Gorkého a M. R. Štefánika. Riaditeľka hovorí, že na každej z nich majú pracovníka. Celkovo je v pobočkách asi 20-tisíc kníh.

Žiadne rušenie knižníc

Vargová hovorí, že pokyn na racionalizáciu prevádzky knižnice prišiel z Košického samosprávneho kraja. Pri príprave procesu vychádzali z faktov. Na dvoch školách pracujú dvaja zamestnanci na celý úväzok päť dní v týždni, na ďalších dvoch tri alebo 1,5 dňa v týždni: ‚Tieto financie chýbajú v centrálnej knižnici. Preto sme sa rozhodli pobočky zrušiť k 31. marcu. To však neznamená, že sa rušia knižnice. Len zamestnanci budú pracovať v centrále. Knižný fond, aj všetko vybavenie zostane na školách.‘

Vargová túto možnosť ponúkla všetkým štyrom školám. Dve podľa nej odmietli, dve o knihy prejavili záujem: ‚Naším cieľom je, aby na školách ďalej fungovali. Sme ochotní pomôcť im pri vypracovaní štatútu školských knižníc, poradensky, aj prípravou podujatí. Jediné, čo musia riaditelia urobiť, je vyčleniť pracovníka, zodpovedného za knižnicu.‘

Tvrdenie o ďalšom znižovaní čítania kníh zo strany detí je podľa nej sporné: ‚Práve naopak. Tým, že bude viac ľudí v centrále, bude možné lepšie pracovať s najmenšími čitateľmi. Umožní to aj pripraviť viac zaujímavých aktivít pre deti a tým ich motivovať k čítaniu.‘

Názor odborníkov

Vargová hovorí, že doterajší systém pobočiek bol organizačne a ekonomicky nevýhodný. Poukazuje napríklad na michalovskú knižnicu: ‚Tam síce pobočky sú, ale pracovník centrály do nich dochádza raz týždenne v určitých hodinách.

Jej argumenty podporuje aj šéfredaktorka vydavateľstva Buvik Mária Števková. Vysvetlila, že kedysi fungovali na školách ‚profiknižnice‘, zamerané na školský vek. Obsahovali väčšinou literatúru, určenú na povinné čítanie. Len pedagóg podľa Števkovej dokáže správne viesť a zostavovať školskú knižnicu: ‚Lebo len on vie, čo školáci v knižnici potrebujú a čo nie. Klasický knihovník je zameraný všeobecne. On chod školskej knižnice organizovať nemôže.‘

Števková apeluje na školy, aby využili šance, ktoré ponúka ministerstvo školstva: ‚Pred pár dňami sa minister vyjadril, že rezort podporí budovanie kvalitných školských knižníc. Povedal, že z EÚ na tento účel prídu milióny.

Zdroj

Beseda s ikonopiscom

Stredu 3. marca sa naši druháci zúčastnili v priestoroch Zemplínskej knižnice v Trebišove zaujímavej besedy s mladým a talentovaným ikonopiscom Mgr. Róbertom Demkom.

Toto podujatie, ktoré je jedným z mnohých v rámci Roka kresťanskej kultúry, prinieslo našim študentom nielen zodpovedanie mnohých, doteraz nepoznaných otázok, ale aj prezradenie zaujímavostí, ktoré súvisia so vznikom ikony. Podnety, inšpirácie, ovplyvňujúce ikonopisca pri práci, typy a zloženie farieb, ktoré pri ich písaní používa, či okolnosti, ktoré súvisia s ich tvorbou boli len útržkom zo širokej diskusie.Zaujímavým poznatkom, najmä pre tých, ktorým táto technika učarovala, bola informácia, že počas tohtoročných letných prázdnin sa chystá kurz písania ikon pre záujemcov zo širokého okolia. Miestom jeho konania bude pravdepodobne CSOŠ sv. Jozafáta v Trebišove.

PhDr. Marek Čižmár

Zdroj

Na našu školu zavítala vzácna návšteva

Na základe spoločného projektu so Zemplínskou knižnicou v Trebišove navštívil stredu 29. septembra naše gymnázium dramatik, prozaik, diplomat a politik Ing. Jozef Banáš.

Okrem neformálnej diskusie, zahŕňajúcej rôzne stránky života mali možnosť zástupcovia jednotlivých ročníkov, spoznať literárnu tvorbu tejto zaujímavej a často, ako to sám o sebe povedal, kontroverznej osobnosti. Množstvo životných zážitkov, skúseností a hlavne zaujímavý pohľad na dnešný svet spojil autor aj s apelom na mladú generáciu, aby sa kniha stala bežnou súčasťou ich životného štýlu a poznávania. Neopomenul ani svoje humorné i vážnejšie životné etudy, ktoré zavŕšil hudobným vystúpením s pripravenou gitarou, pričom nebol sám, keďže na duet vo francúzštine s ním sa dal nahovoriť aj prítomný p. prof. Šuch.

Vyše hodinové stretnutie ubehlo veľmi rýchlo. Ostalo však po ňom množstvo podnetov a inšpirácii, ktoré mladý človek „môže, ale aj nemusí zužitkovať vo svoj prospech.“

PhDr. Marek Čižmár

Zdroj

Osmijanko ožil v knižnici

Obľúbená postavička kníh pre najmladších, Osmijanko, ožila v Zemplínskej knižnici v Trebišove. Malí čitatelia majú šancu túlať sa po 4 Osmijankových rozprávkových krajinách.
Výstava, zostavená z milých príbehov Osmijanka, je putovná. Pre potreby knižníc ju zapožičiava Nadácia Osmijanko.

Určená pre všetkých

Riaditeľka knižnice Janka Vargová hovorí, že expozícia pozostáva zo 4 ‚krajín‘ Buvikovo, Spievankovo, Zvieratkovo a Písmenkovo. Názvy korešpondujú s obsahom: ‚Na deti tu čakajú rozprávky, zvieratká, písmenká, pesničky aj básničky, rôzne postavičky a veľa zábavy.‘ Podľa Vargovej je výstava určená pre všetky vekové kategórie – malých aj veľkých, mladých aj starých, deti, rodičov, babky, dedkov: ‚Nahlásili sa nám základné aj materské školy, ale je určená pre všetkých, ktorí neprestali byť deťmi a vedia sa s nimi zahrať.‘

Výstava potrvá do 29. februára.

Zdroj

S Osmijankom a Slniečkom v štyroch krajinách

Začiatok februára 2008 sa v Zemplínskej knižnici Trebišov niesol v znamení podujatia Čítame s Osmijankom, pridaj sa aj ty, ktorého súčasťou bola výstava štyroch Osmijankových rozprávkových krajín Buvikovo, Spievankovo, Zvieratkovo a Písmenkovo. Spoluorganizátormi boli vydavateľstvo Buvik, nezisková organizácia Osmijanko a časopis Slniečko, ktorý vychádza v LIC.

Výstava predstavila bohatú tvorbu slovenských spisovateľov a ilustrátorov pre menšie deti, poukázala na tvorivé možnosti prijímania literárnych a výtvarných hodnôt, na hravé formy stretávania sa s poéziou, jednoduchými prozaickými textami, rozprávkou, povesťou i autorským príbehom.V čase od 29. januára do 29. februára 2008 denne navštevovali knižnicu celé triedy predškolákov, žiakov I. stupňa základných škôl, školské družiny,deti so svojimi rodičmi, ako aj stredoškoláci a dospelí čitatelia – dovedna vyše 1200 návštevníkov.

Od 18. do 20. februára pracovníci knižnice spolu so šéfredaktorkou vydavateľstva Buvik Máriou Števkovou, šéfredaktorkou časopisu Slniečko Ľubicou Kepštovou a riaditeľkou organizácie Osmijanko Miroslavou Biznárovou pripravili pre deti dve podujatia, na ktorých sa s nimi zahrali v štyroch rozprávkových krajinách a porozprávali si aj o tom, prečo deti rady ale aj nerady čítajú. Štvrtáci z trebišovských základných škôl – ZŠ Sever na Pribinovejulici s pani učiteľkou Krišákovou a ZŠ M. R. Štefánika s pani učiteľkou Gumanovou ukázali, že čítanie môže byť dobrodružstvom aj zábavou, najmä ak sa zapojíte celoslovenskej čitateľskej súťaže Čítame s Osmijankom, pridaj sa aj ty! Ako zohraný tím sa prejavili aj v zábavnej súťaži Milionár, premenovanej pri tejto príležitosti na Knihomoľa, lebo odmenou za správne odpovede neboli peniaze, ale pekné knižky. Tých, ktorým čítanie ešte veľmi nevonia, zaujal literárno-umelecký časopis Slniečko, ktorý prostredníctvom rozprávok, povestí a básničiek, ale najmä zaujímavých vernisáží najnovších knižiek pre deti, dokáže vtiahnuť potenciálneho čitateľa do nepoznaného sveta plného lákavých dobrodružstiev. Knižky zo štyroch krajín detstva,ako aj časopis Slniečko a revue o umení pre deti BIBIANA zaujali aj paniučiteľky a knihovníčky na odbornom seminári 19. februára v popoludňajších hodinách. Zúčastnilo sa na ňom 37 pedagogických a knižničných pracovníkov z Trebišova, Košíc, Michaloviec, Sečoviec, Michalian, Borše, Žipova a Hrčeľa, ktorí sa obetavo venujú šíreniu a osvojovaniu hodnotnej detskej knihy v školách, knižniciach a početných rómskych osadách, kde sa otázka čítania bytostne dotýka nielen rozvoja gramotnosti, ale aj etickej a estetickej vybavenosti detských

Medzi nebom a zemou (je božský čas)

Medzi nebom a zemou, zborník prác, Zemplínska knižnica Trebišov, 2007

„Medzi nebom a zemou – túto formulku vyslovujeme na označenie čohosi, čomu veľmi nerozumieme, čo je tajomné, mystické, čo sa vymyká našej predstavivosti…” dočítame sa v úvode tohto jubilejného zborníka literárnych prác. To, že v trebišovskej okresnej knižnici vznikol pred dvadsiatimi rokmi Literárno-umelecký klub (LUK) a žije dodnes, sa môže a nemusí vymykať našej predstavivosti. Relatívna „dvadsiatka” je napríklad pre takého psa nedosiahnuteľnou métou, pre človeka nebezpečne zrelý vek… a pre literárny klub? Nazdávam sa, že vek je v tomto prípade najmenej podstatný parameter. Čas v poézii je predsa božská záležitosť. Neraz je rok ako tisíc rokov a naopak. Napriek tomu je chválihodná vytrvalosť, s akou tento klub napreduje. LUK pod vedením Roberta Hakalu už „vystrelil” do sveta niekoľko zaujímavých poetov, ktorí sa už viac-menej udomácnili na slovenskej literárnej scéne.

Bolo by zaujímavé a podnetné rozfázovať činnosť LUK-u a tvorivé počiny všetkých jeho členov, ale obávam sa, že toľko času (aj keď je božský) nemáme. Je trochu na škodu, že jubilejný zborník nemapuje, nebilancuje svoju predošlú činnosť a tvorbu svojich bývalých členov. Nemálo prác, básní a krátkych próz v zborníkoch – Otvorenými ústami (1989), Smietka v oku (1991), Zbierka pojazdnej hlúposti (1992) alebo Ária v jaskyni (1998) by mali čo povedať aj dnešným tínedžerom. Zborník prác Medzi nebom a zemou je v poradí už piatym klubovým „samizdatom”. Predstavuje nám šesť rôznorodých autorov a ich rôznorodú, prevažne poetickú tvorbu. Príjemne ma zaskočila najmä poézia nežného pohlavia, konkrétne básne Renáty Kiovskej (1971) a Edity Hilgartovej (1974). Ich voľné a zrelé verše písané súčasným jazykom (o čom inom ako o láske?) si viem bez výčitiek predstaviť v samostatných básnických zbierkach. Niekoľkými básňami prekvapil Tomáš Kříž (1981) a Gabriel Németh (1969), ktorý už knižne publikoval. Ľudovít Visokay (1948), publicista a nestor tohto trebišovského klubu predstavil svoje sugestívne básne – postrehy vo svojsky viazanej forme, žiaľ, niekedy na úkor zrozumiteľnosti. Nápaditým básňam mladého poeta Igora Tyšša (1989) ešte chýba formálna čistota, čo zas nie je najhoršie. Za prešľap zostavovateľa ale považujem to, že práve tieto básne zaberajú takmer tretinu celej publikácie, čo sa mi javí disproporčné; nekoncepčné je aj uvedenie autorskej recenzie Tomáša Kříža.

Chápem, že LUK zrejme nemá s touto publikáciou príliš vysoké ambície, hoci vcelku je chutná a stráviteľná, no mohla byť „košer”. Chýba mi v nej napríklad obsah, čiže nejaká rekapitulácia autorov a ich textov. Neviem, či svoju úlohu zohral už tradične (božský) čas – teda jeho nedostatok, ale napríklad „Motlitba” na devätnástej strane sa naozaj píše s „d”. V každom prípade si zaslúžia obdiv všetci tí lokálni nadšenci a šialenci, ktorí svoj život obetúvajú písaniu a čítaniu literatúry a poézie. V Trebišove o tom už čosi vedia. A kontinuálna tvorba ich Literárno-umeleckého klubu to iba dokazuje.

Richard Kitta

Zdroj

Poludnie medzi knihami

Zemplínska knižnica v Trebišove zorganizovala 10. 12. 2008 besedu s básnikom Tiborom Kočíkom . O pol dvanástej sa s ním stretli študenti Cirkevného gymnázia sv. J. Krstiteľa . Hneď v úvode pán Kočík predstavil prítomným svoje knižky, v ktorých si mali možnosť zalistovať. Zaujímal sa tiež o prípadnú literárnu tvorbu prítomných študentov. Tibor Kočík sa literatúre venuje okrajovo. V súčasnosti ho živí etopédia. Je zástupcom riaditeľa Liečebno-výchovného sanatória v Košiciach. V pútavom rozprávaní študentom otvoril celý svoj život. „ Ja som žil v dosť jednoduchých sociálnych pomeroch a z hľadiska výchovy som nedostal to, čo by som dostal v úplnej rodine. Vyrastal som ako nesebavedomý človek, ktorý mal problémy s jazykovým prejavom. Tým, že som žil v nekompletnej rodine som vnútorne pociťoval budenie k tomu, aby som na sebe pracoval. Už ako štrnásť-pätnásťročný som vyhľadával literatúru. Natrafil som vtedy na knihu o sebaovládaní. Mala populárno-psychologický charakter a smerovala k tomu, aby sa človek zaoberal sebou samým. Bol som veľmi slabý v matematike. V rámci svojich schopností som si trúfol na dopravnú priemyslovku. Moje dozrievanie nebolo ľahké. Z matematiky som počas štúdia dvakrát prepadol. Keď som maturoval, mal som štvorku zo slovenského jazyka, no trúfol som si na vysokú školu pedagogickú .

Našťastie som typ, ktorý dokáže pracovať pod tlakom a pred skúškami som naplno zapol. Prvé semestre boli doslova vydreté, no neskôr som dokonca poberal prospechové štipendium.

Moje literárne začiatky boli v sedemdesiatych rokoch. Publikačné možnosti však neboli priaznivé. Publikačná platforma bola schematizovaná a ideologizovaná. Myšlienková prieraznosť vo viazanom verši nemohla byť taká výrazná ako vo voľnom. S priateľmi sme si vytvorili samizdat „ Populárne slovo“. Bol to časopis, v ktorom sme sa mohli realizovať, no vôbec to nebolo politicky orientované na deštrukciu totality.“

Tibora Kočíka literatúra nikdy neživila. Po štúdiu všeobecnej pedagogiky ( UPJŠ ) pôsobil ako učiteľ. Vyštudoval tiež žurnalistiku (UK) a pracoval v novinárskej branži. (Východoslovenské vydavateľstvo, denník Večer, mesačník Hlas demokracie, vydavateľstvo Slovo, Východoslovenské noviny). Dnes je činný v oblasti špeciálnej pedagogiky. Pracuje s deťmi a ich problematickým vnútrom.

„ Pre deti, ktorým sa venujem, nepíšem. Napísal som len pár štúdií. Vnútorne zápasím o pohodu, ktorá by ma viedla k tvorivému písaniu. Môj osobný život sa zvrtol, keď sme s manželkou začali mať problémy s naším synom. Dopadlo to tak, že môj synátor je invalid. Potom na mňa doľahla manželkina smrť na nevyliečiteľnú chorobu.“

Pán Kočík pôsobil veľmi otvorene. So študentmi debatoval i na témy svedomia, apeloval na oddeľovanie pojmov morálky a mravnosti. Doslova priznáva, že ho ľudská duša fascinuje. Literatúru vníma ako prostriedok na objavovanie odpovedí na mnohé skutočnosti, i tie týkajúce sa nášho bytia. Varoval i pred hrozbou povrchnej komerčnej literatúry : „ Rovnocenným partnerom spisovateľovi je tvorivý čitateľ. Povrchná literatúra z vás nespraví tvorivých čitateľov. Dobrá knižka je priemetom filozofickej a psychologickej roviny, takže buďte kritickí !

Klaudia Konfederáková

Cena za web

KNIŽNICE: Cenu za web získala verejná knižnica v Trenčíne. Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne získala prvé miesto v celoslovenskej súťaži o najlepší web. Ocenenie v kategórii verejných a školských knižníc jej udelila odborná porota v súťaži organizovanej Spolkom slovenských knihovníkov. Porota sa pri hodnotení webov knižníc zameriavala na obsah, aktuálnosť a príťažlivosť stránky, ďalej na prehľadnosť, originálnosť a interaktivitu. Po trenčianskej krajskej knižnici získali od poroty najviac hlasov Knižnica Józsefa Szinnyeiho v Komárne a Zemplínska knižnica Trebišov. Porota udeľovala ceny aj webom odborných knižníc, v nej uspeli Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Univerzitná knižnica v Bratislave a Knižnica Vysokej školy manažmentu City University of Seattle. V oboch kategóriách porota hodnotila 24 knižníc. Najhoršie dopadli Školská knižnica pri Gymnáziu Hlinská v Žiline a Univerzitná knižnica Trenčianskej Univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Zdroj

S Osmijankom a Slniečkom v štyroch krajinách detstva

Začiatok februára 2008 sa v Zemplínskej knižnici Trebišov niesol v znamení podujatia Čítame s Osmijankom, pridaj sa aj ty, ktorého súčasťou bola výstava štyroch Osmijankových rozprávkových krajín Buvikovo, Spievankovo, Zvieratkovo a Písmenkovo. Spoluorganizátormi boli vydavateľstvo Buvik a nezisková organizácia Osmijanko a časopis Slniečko, ktorý vychádza v LIC.

Výstava predstavila bohatú tvorbu slovenských spisovateľov a ilustrátorov pre menšie deti, poukázala na tvorivé možnosti prijímania literárnych a výtvarných hodnôt, na hravé formy stretávania sa s poéziou, jednoduchými prozaickými textami, rozprávkou, povesťou i autorským príbehom.

V čase od 29. januára do 29. februára 2008 denne navštevovali našu knižnicu celé triedy predškolákov, žiakov I. stupňa základných škôl, školské družiny, deti so svojimi rodičmi, ako aj stredoškoláci a dospelí čitatelia –dovedna vyše 1200 návštevníkov.

Od 18. do 20. februára pracovníci knižnice spolu so šéfredaktorkou vydavateľstva Buvik Máriou Števkovou, šéfredaktorkou časopisu Slniečko Ľubicou Kepštovou a riaditeľkou organizácie Osmijanko Miroslavou Biznárovou pripravili pre deti dve podujatia, na ktorých sa s nimi zahrali v štyroch rozprávkových krajinách a porozprávali si aj o tom, prečo deti rady ale aj nerady čítajú. Štvrtáci z trebišovských základných škôl – ZŠ Sever na Pribinovej ulici s pani učiteľkou Krišákovou a ZŠ M. R. Štefánika s pani učiteľkou Gumanovou ukázali, že čítanie môže byť dobrodružstvom aj zábavou, najmä ak sa zapojíte celoslovenskej čitateľskej súťaže Čítame s Osmijankom, pridaj sa aj ty! Ako zohraný tím sa prejavili aj zábavnej súťaži Milionár, premenovanú pri tejto príležitosti na Knihomoľa, lebo odmenou za správne odpovede neboli peniaze, ale pekné knižky. Tých, ktorým čítanie ešte veľmi nevonia, zaujal literárno-umelecký časopis Slniečko, ktorý prostredníctvom rozprávok, povestí a básničiek, ale najmä zaujímavých vernisáží najnovších knižiek pre deti, dokáže vtiahnuť potenciálneho čitateľa do nepoznaného sveta plného lákavých dobrodružstiev. Knižky zo štyroch krajín detstva, ako aj časopis Slniečko a revue o umení pre deti BIBIANA zaujali aj pani učiteľky a knihovníčky na odbornom seminári 19. februára v popoludňajších hodinách. Zúčastnilo sa na ňom 37 pedagogických a knižničných pracovníkov z Trebišova, Košíc, Michaloviec, Sečoviec, Michalian, Borše, Žipova a Hrčeľa, ktorí sa obetavo venujú šíreniu a osvojovaniu hodnotnej detskej knihy v školách, knižniciach a početných rómskych osadách, kde sa otázka čítania bytostne dotýka nielen rozvoja gramotnosti, ale aj etickej a estetickej vybavenosti detských adresátov.

Zdroj

Trebišov

V piatok večer sa Zemplínska knižnica v Trebišove premenila na rozprávkovú krajinu. Húfne začali prichádzať do knižnice rodičia detí, zavalení spacákmi, karimatkami, vankúšmi a s nimi decká so svojimi spacími plyšovými miláčikmi. Hemžilo sa tam množstvo ľudí. Každý sa chcel rozprávať, pýtať sa, čo kam má uložiť, ako to u nás bude vyzerať, kde budú deti spať, kedy začneme, kam pôjdeme a ešte veľa ďalších otázok, ktoré nám knihovníčkam kládli všetci. Pritom prichádzali aj hostia a bolo treba začať dlho pripravovanú Noc s Andersenom. No, veru nebolo jednoduché utíšiť tú vravu a šum v knižnici.

Začali sme Hevierovou básničkou o tom, kde bývajú rozprávky, pokračovali otvorením a privítaním, Andersenovým životopisom, programom podujatia a nakoniec prišli na rad naši sponzori, ktorým sme veľmi vďační za ich ochotu pomôcť svojím príspevkom aj kultúre.

Putovanie nocou plnou dobrodružstiev a nezvyčajných zážitkov začalo rozprávkou „Princezná na hrášku“, ktorú deťom prečítala zástupkyňa mesta pani Martina Lorincová. Dramatizáciou tej istej rozprávky na „modernú nôtu“ vošli do deja všetky deti a šikovné ruky kráľovských krajčírok vyčarili zaujímavé kostýmy. Deti boli oblečené dobovo, ale dramatizácia rozprávky bola moderná.

Naša regionálna spisovateľka, MUDr. Ružena Anďalová, rozprávala deťom o knihách, ktoré napísala a cennými radami deti poučila o poskytovaní prvej pomoci. Rozprávala o svojich zážitkoch, kde a kedy bola sama prítomná a musela zasiahnuť aj poskytnúť prvú pomoc. Názorne deťom ukázala ako sa oživuje človek, ako vyberať zapadnutý jazyk, alebo ako pomôcť človeku, ktorý má zlomenú nohu. Z kráľovskej kuchyne sa onedlho šírila vôňa pizze a iných lahôdok. Tomuto sa naozaj nedalo odolať. Hladné krky sa pustili do práce. Kuchárky nasýtili nielen kráľa, kráľovnú, princeznú a princa, ale aj celý kráľovský dvor. Všetci sa posilnili pred ďalekou cestou do cudzieho kráľovstva. Pútnici Snehovej kráľovnej, Statočného cínového vojačika a Malej morskej víly, hľadali na základe indícii Hviezdne kráľovstvo (hvezdáreň). Pomohli im traja pomocníci: Dlhý, Široký a Bystrozraký. Po návrate deti chatovali. Noc pokračovala súťažami: Ako rozprávka putovala svetom, Inkognito, Hádajme zemplínsky výraz … Deti sa občerstvili chlebíčkami a pokračovali v nočnej diskotéke, hudobnej a tanečnej mandarínkovej súťaži. Po noci plnej čarovných rozprávok, zaujímavých príbehov, dobrodružstiev, súťaží, poučenia i zábavy naši pútnici usínali v kráľovstve kníh.

Dúfame, že sa všetkým snívali tie najkrajšie sny a v srdciach im ostala spomienka na príjemné chvíle, ktoré im s láskou pripravili všetci dospelí.

Betka Sabová a Janka Linhartová
Zemplínska knižnica Trebišov

Človek plný optimizmu

Dôverne jej všetci hovorili Brigija. A ja som až po mnohých rokoch zistila, že to nie je jej pravé meno. Tak teda Brigija – Mária Brindzaková sa rozhodla, že prenechá funkciu riaditeľky mladším. Veď od chvíle, keď nastúpila do bývalej okresnej knižnice v Trebišove uplynulo 36 rokov. Za ten čas pracovala na rôznych úsekoch, dokonca v jednom období bola i pokladníčkou. Po skončení externého štúdia Výchovy a vzdelávania pre dospelých na FF UPJŠ v Prešove sa v roku 1978 stala vedúcou metodického oddelenia. Budovala strediskový systém i vzorné ľudové knižnice. Súťažiacu knižnicu bolo vždy treba predstaviť v najlepšom svetle, i keď s predpísanými ukazovateľmi bol občas problém. Metodička Brindzáková však svoje knižnice vedela obhajovať. I keď to občas nevyšlo, posedenia s komisiou pri tokajskom víne boli nezabudnuteľné. Aj neskôr, vo funkcii inšpektorky odboru kultúry ONV v Trebišove mala na starosti knižnice.

Po roku 1990 sa stala riaditeľkou Zemplínskej knižnice v Trebišove, ktorá bola v tom čase roztrúsená na niekoľkých miestach. Preto jej hlavnou úlohou bolo nielen dostať knižnicu do širšieho povedomia, ale aj presťahovať ju na jedno miesto. Jej organizačné schopnosti sa tu prejavili naplno, pretože do sťahovania zapojila aj vojsko. S jeho pomocou sa onedlho podarilo knižnicu presťahovať do budovy Mestského kultúrneho strediska, kde sa mohla rozbehnúť efektívnejšia knižničná činnosť. To už na dvere knižnice klopala výpočtová technika. Riaditeľka tiež iniciovala vznik literárnej kaviarne, ktorá združovala mladé literárne talenty z regiónu a neskôr ich prichýlila pod knižničnú strechu.

V závere svojej profesionálnej činnosti sa Mária Brindzáková zasadzovala predovšetkým o lepšie umiestnenie knižnice. V roku 2006 sa konečne podarilo získať pre knižnicu budovu i prísľub finančných prostriedkov od zriaďovateľa na rekonštrukciu. A tak začiatkom januára 2007 sa mohla Brigija s kolegami rozlúčiť nielen peknou pesničkou, ale i s pocitom spokojnosti.

Veríme, že optimistický životný pocit a humor, ktorým vždy vedela osviežiť každé stretnutie ju neopustí ani na zaslúženom odpočinku. Dôkazom toho je i jej nedávny list, z ktorého vyberám: “Každé ráno vstanem o pol šiestej, cvičím, potancujem, nakŕmim psíkov,, vypijem citrónovú vodu, potom raňajkujem. Ak je potrebné varím, ak nie, idem sa prejsť. Navštevujem rodinu a známych, na ktorých som doteraz nemala čas. Vysadila som si kvety do črepníkov, kosím trávnik, prijímam návštevy a som šťastná….“

Tak nech sa Ťa to šťastie pevne drží, milá Brigija.

PhDr. Klára Kernerová
Verejná knižnica Jána Bocatia

NEPREHLIADNITE

V galérii Zemplínskeho osvetového strediska potrvá do 13. marca výstava obrazov francúzskeho insitného umelca Alaina Donnata. Výstava je spojená s prezentáciou drevených reliéfov Františka Jenča. Výstava nesie názov Karpatská drevená cesta a potrvá do 13. marca.

Výstava hudobného skladateľa TREBIŠOV.

Zemplínska knižnica Trebišov a České centrum Košice pozývajú na vernisáž výstavy českého hudobného skladateľa Bohuslava Martinů. Vernisáž sa uskutoční 19. marca o 15.00 hod. v Zemplínskej knižnici. Výstavu si môžete pozrieť do 16. apríla. Zemplínska knižnica Trebišov pozýva predškolákov i deti I. stupňa základných škôl na stretnutie s Jozefom Zrnekom alias Jozefom zo Senca. Svojimi básničkami, riekankami, hádankami i kreslenými rébusmi bude zabávať publikum v Zemplínskej knižnici 11. marca o 9.30, 11.00 hod. a o 16.00 hod. Do 8. marca potrvá vo Vlastivednom múzeu výstava Vojtecha Širokého – Krajina a zátišie. Vo veľkej výstavnej sieni múzea potrvá do 15. marca výstava Michala Zavackého s názvom Človek a Súčasný svet.

Zdroj