Letné prázdniny, počas ktorých sa v Zemplínskej knižnici v Trebišove organizoval letný tábor Knihovníček, sú preč. Prvý mesiac nového školského roka opäť prináša do priestorov knižnice plno zaujímavých besied s rôznymi autormi, či patchworkovú dielňu.

Podujatia odštartuje patchworková dielňa

September je prvým jesenným mesiacom. Tento fakt je veľmi dobre známy aj v knižnici, kde to neváhali hneď využiť. Zemplínska knižnica ponúka možnosť patchworkovej tvorivej dielne s názvom „Patchworkový strom blížiacej sa jesene“. Známou metódou sa budú vyrábať pohľadnice s jesennými motívmi. Kedy? Počas celého septembra, od pondelka do piatka, od 13:00 do 15:00.

Výstava pestrofarebných motýľov

Výstava s názvom „Premena do krásy“ je venovaná najznámejším bezstavovcom, motýľom. Je v nej zachytený celý priebeh zmien od vajíčka až do dospelého motýľa. Na výstave budú prezentované krásy denných a nočných motýľov žijúcich na území Slovenskej republiky. Motýlia výstava je sprístupnená od 9. septembra až do 5. októbra 2015 v čase otváracích hodín knižnice.

Beseda s autorkou detských kníh

Spisovateľka, Ľubica Suballyová, príde do Trebišova. Autorka detskej literatúry žije a pracuje v našom hlavnom meste. Okrem písania detskej literatúry sa venuje prekladateľstvu z češtiny do slovenčiny. Po úspešnom absolvovaní odboru Žurnalistika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pôsobila vo viacerých redakciách. Vyskúšala si prostredie detských časopisov, no publikovala aj v denníku Pravda. V súčasnosti sa venuje edičnej činnosti pre predsedníctvo Slovenskej akadémie vied. Beseda, ktorá sa volá „Deti a ich hľadanie Kľúčika od 13. komnaty“ bude 14. septembra 2015 od 10:00.

Slovo dostane aj dramatizované a motivačné čítanie

Pásmo dramatizovaného a motivačného čítania pre deti s názvom „Radosti a starosti pána Mrkvičku“ sa k slovu dostane 21. septembra. Už o 8:30 sa začne prvá polovica, kde bude pán Mrkvička zúčastneným deťom čítať o starostiach, či rozprávky malú Alicu uspia, alebo nie. Druhá polovica tohto pásma začínajúca o 10:00, bude venovaná čítaniu o pravde a lži, kde sa pán Mrkvička spolu s deťmi bude zamýšľať nad tým, prečo ľudia klamú a či môže byť pravda horšia ako lož.

Zdroj

Zemplínska knižnica v Trebišove aj naďalej pokračuje v organizovaní kultúrnych podujatí, besied a výstav. Mesiac október a jeho program bude v tomto smere skutočne bohatý.

Výstavy kalendárov a pohľadníc

Program v mesiaci október otvoria výstavy „Najkrajší kalendár Slovenska 2015“ (30.9 až 21.10.) a „České dejiny na pohľadniciach“ (6.10. až 23.10.). V prvom prípade pôjde o výstavu nástenných, stolových a plagátových foriem kalendárov zo Slovenska. V tom druhom návštevníci uvidia prierez dejín našich susedov z Českej Republiky zachytený na pohľadniciach. Táto výstava sa uskutoční v rámci Dní českej kultúry 2015.

„Pokec“ s Hanou Lasicovou

Do trebišovskej knižnice príde dcéra Milana Lasicu a Magdy Vášaryovej, Hana Lasicová. Autorka beletrizovanej literatúry sa narodila v Bratislave, vyštudovala ekonómiu na Ekonomickej univerzite vo Viedni a komparatívnu literatúru na univerzite Sorbone v Paríži. Žila na viacerých miestach. Vyskúšala Viedeň, Varšavu, anglický Manchester i francúzsky Paríž, no najlepšie sa cíti v Bratislave. Beseda s Hanou Lasicovou sa uskutoční 8. októbra 2015 o 16:00.

Tvorivá dielňa

V septembri to bol patchworkový strom s jesenným motívom, v októbri tvorivá dielňa nazvaná „Šuškoví škriatkovia“ spojená s výrobou rôznych škriatkov zo šušiek pre blížiaci sa Halloween. Táto dielňa bude prebiehať počas celého mesiaca október. V pondelky, utorky, štvrtky a piatky od 13:00 do 15:00, v stredy od 15:00 do 17:00.

Knižnica oslávi aj rok Ľudovíta Štúra

Tento rok sa nesie v znamení 200. výročia narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny, Ľudovíta Štúra. Nezabudla na to, ani trebišovská knižnica, ktorá si pripravila hneď dve prezentácie spojené s týmto menom. Prvou bude prezentácia zameraná na samotného Štúra a autorov, tvoriacich v období slovenského romantizmu – Štúrovci, 20. októbra 2015 o 10:00. Druhou prezentácia o Štúrovi, 26. októbra 2015 už o 8:00.

Zdroj

V pondelok sa v priestoroch Zemplínskej knižnice v Trebišove, konala beseda s Patrikom Kotrbom. Tento pútnik s gitarou rozprával o ceste do jedného z najznámejších pútnických miest a to Santiaga de Compostela. Stantiago de Compostela je mesto v Španielsku. Má viac ako 95 000 obyvateľov a v slávnej katedrále sv.Jakuba, ktorá sa tam nachádza, sú údajne pochované ostatky apoštola Jakuba.

Na cesty vyrazil v roku 2012

Patrik vyrazil na svoju cestu v apríli 2012 zo svojej rodnej dediny v Českej republike. Túto púť môžeš absolvovať pešo, či na bicykli. No ak túžiš po niečom extravagantnejšom, máš možnosť dostať sa tam aj na koni. Patrik si vybral prvú možnosť a tak vyrazil pešobusom na dvadsaťmesačnú výpravu naprieč niektorými európskymi krajinami. Putoval iba s gitarou a dvadsaťpäť kilovým batohom na chrbte. Mal v ňom hlavne stan, spacák a oblečenie. Všetko ostatné sa totižto, podľa neho, dalo zadovážiť. Denne míňal v prepočte okolo 10,- eur.

Živil sa anglickými, ale aj českými pesníčkami

Aby mohol pokračovať v ceste, hrával s gitarou na uliciach v mestách, ktorých sa zdržiaval. Živili ho anglické pesničky, ale aj české ľudovky, ktoré sa vraj veľmi zapáčili Španielom. Jednu jeho obľúbenú pesničku nám aj zaspieval s doprovodom gitary. Text piesne bol síce typicky ťaživý, ale to našťastie “cudzojazyčníkom” nemohlo prekážať. Väčšinu svojej cesty spával pod holým nebom ukrytý v kvetinách alebo na pohodlnejších skalách. Prechodil a zničil dva páre topánok a postretával mnohých zaujímavých ľudí. S niektorými cudzincami absolvoval príjemné debaty pri večernom ohni. Vďaka niektorým z nich sa znovu ukázalo, že ľudská dobrota, predsa len nevymrela. Našli sa totižto ľudia, ktorí mu ponúkli nocľah. V jednej rodine sa mu natoľko zapáčilo, až tam nakoniec ostal celý týždeň. Celá táto jeho cesta cez Pyreneje, Azúrové pobrežie či Barcelonu vznikla kvôli jednému preňho dôležitému účelu. Patrik Kotrba chcel počas cesty veľa písať. Čo sa mu nakoniec aj podarilo a dokonca po návrate vydal zbierku svojej prózy a poézie. Priamo v tomto pútnickom meste napísal báseň, ktorú nám aj veľmi emotívne predniesol.

Moje dojmy z jeho rozprávania

A moje dojmy? Patrik Kotrba chodí po mnohých mestách Česka a Slovenska a prednáša o svojej viac ako ročnej púti. Po toľkých besedách by sa predpokladalo, že povedzme “vychytá všetky muchy”, avšak jeho prednáška mi pripadala akosi málo pripravená. Napriek tomu,k nám hovoril veľmi bezprostredný umelec s divokým výzorom, ktorý zjavne dávno pochopil, že na svete existuje niečo viac ako peniaze či prestíž. Najskôr som chcela jeho bohémsky výzor a patetický umelecký prednes skritizovať. No nakoniec som si uvedomila, že možno jeho púť mu dodala do srdca takúto slobodu pred konvenciami. Nechápte ma zle, nebol ako vystrihnutý z filmu Into the Wild. Nemusel si loviť ryby či divú zver uprostred divočiny. No nadobudol odvahu, urobiť niečo s chuťou po dobrodružstve, ktorú má takmer každý z nás. Určite ma to povzbudilo a predviedol, že naozaj nie je nemožné, vidieť kus sveta iba s batohom a minimálnou finančnou čiastkou. Ešte tak nájsť odvahu, podujať sa na podobnú cestu.

Predsa, aj pohodlný Bilbo Pytlík z knihy J.R.R. Tolkiena Hobit, sa nakoniec vydal na dobrodružstvo, ktoré mu zmenilo život.

Mnohí z nás máme rôzne záľuby. Jední zbierajú papierové obrúsky, iní vyrezávajú z dreva sochy, ďalší obdivujú odznaky či perá… Ale venovať sa zbieraniu poznatkov z histórie, či rozširovať obzory nasledujúcim generáciám v oblasti vlastivedy Slovenska– takých je vskutku málo.

TREBIŠOV. Stretnutie s 93-ročným Pavlom Ružanom z Trebišova býva nezabudnuteľné.

Uchváti človeka studnicou spomienok o svojom živote a južnom Zemplíne z pohľadu historika, ale najmä nesmiernou pracovitosťou a snahou odovzdať generáciám zápisky o zaujímavých ľuďoch, o poznatkoch prerodu vzťahov a myslenia až od svojich detských čias dodnes. A to má za sebou už takmer celé storočie…
Pavol Ružan je i dnes obklopený a „zahniezdený“, či zavŕtaný v množstve kníh, novín, hrubých archívnych zväzkov časopisov a rôznych zbierok, listín o ľuďoch, ktorí čosi pre južný Zemplín znamenali a rozhodne priniesli nové veci pre jeho rozvoj.
Povedzme až od počiatku trebišovských detských opatrovní a materských škôl z roku 1885, do roku 1982, či zemplínske chotáre vo víre povstaní a vojen.
Nezabudne sa posťažovať, že už nemá s kým spolupracovať, stretávať sa, vymieňať si názory, poznatky a skúsenosti.
Je nespokojný, že taký významný región, nielen historicky, nemá svojich dokumentaristov, ako to bolo kedysi.
Spomenie dnes už nebohých Jánosa Bogolya, ktorý zachytával dianie v Medzibodroží, Jána Ordoša, etnografa z Michaloviec, Štefana Korčmároša zo Sečoviec a ďalších.
Nevynechal ani mladého Sklenčára, ktorý má podrobne podchytený rod Emmery, z ktorého pochádza svetovo známy architekt, staviteľ mrakodrapov.

Neúnavný študent histórie

„Ja už končím tiež, pracujem na poslednej knižke a potom poprosím riaditeľku knižnice Janku Vargovú, aby ju skompletizovali do podoby vhodnej pre čitateľov,“ povie smutne, ale kto ho pozná osobne, vie, že to ešte nemusí byť jeho posledné slovo.

Zdroj

Zemplínska knižnica v Trebišove opäť raz pripravila stretnutie s mladým umelcom a nazvali to „Pokec“. Diskutujúci, najmä ženy, siahali aj pod „obal“ peknej tváre, milej, usmievavej, charizmatickej a pohotovej autorky Hanky Lasicovej.

TREBIŠOV. Samozrejme, jedna z prvých obligátnych otázok bola, kedy začala písať…

Odpovedala, že hneď, že už na základnej škole, lebo jej otec, známy humorista a divadelník Milan Lasica, viedol svoje dve dcéry od malička k tomu, aby veľa čítali a študovali.
Čitateľky sa podrobne zaujímali o všetky vydané knihy: Sedím si v Manchestri na kameni a je mi…?, alebo Pravdivý príbeh lži, či Diagnóza: Rodina a Slúžka.
No najviac diskutovanou bola jej ďalšia práca a to Všetko o mojom otcovi, alebo 100+ odpovedí Milana Lasicu na otázky, ktoré mu nikto predtým nepoložil.
Autorka odpovedala vyčerpávajúco a presvedčivo, zo srdca a úprimne, čo publikum zistilo hneď po prvých vetách.
Netajila, že v Trebišove je prvýkrát.
Nevyhla sa ani v posledných dňoch často kladenej otázke, ako je to so zdravím pána humoristu, keďže iba kratučko predtým médiá informovali, že ochorel.
„V rodine všetci skromne dúfame, že to nie je nič vážne a že otec ešte dlho bude baviť Slovákov svojím nevšedným humorom.“
Dlho rozoberala rodinné situácie, keď táto kniha rozhovorov vznikala. S láskou a úctou opisovala svoju babičku z otcovej strany.
Že kto prvý číta jej rukopisy? No predsa rodina – manžel, mama a prirodzene otec. Ten je, údajne, neúprosný kritik. Ale v dobrom poradí, aby texty zneli presvedčivo.
Slovnú zásobu autorka neustále cibrí čítaním beletrie. V domácnosti neuznáva televízor a preto ho ani nemajú.
Všetkých presviedčala, že aj na sociálnych sieťach nikdy nie je dlhšie ako 5 minút denne.
Vtedy publikum, väčšinou ženské, akoby zadržalo dych…

Študovala v Paríži na Sorbonne

Hanka Lasicová sa veľmi obšírne a do hĺbky rozhovorila o svojej mladosti, keď za matkou, známou slovenskou herečkou, neskôr slovenskou diplomatkou vo Viedni a vo Varšave Magdou Vášáryovou, putovala po týchto veľkomestách.
Rada spomínala na život v Rakúsku, kde žila najdlhšie a potom v Paríži, kde študovala na svetoznámej Sorbonne odbor komparatívnej literatúry.
Srdečne a láskyplne hovorila o svojich dvoch malých deťoch, ktorým sa práve venuje na materskej dovolenke, ba aj vďaka tomu má možnosť sa viacej oddávať písaniu.
Samozrejme, Pokec býva aj o zákulisných pletkách a nevšedne zvedavom publiku. Autorka sa teda okrem iných nevyhla názoru na módu a módnu políciu.
„Z tej mám vždy hrôzu,“ prezradila. Má rada praktickú, v podstate mestskú módu. A najradšej nakupuje cez internetové obchody slovenské výrobky.
Čitateľky z knižnice odchádzali evidentne spokojné, lebo odpovede zneli pútavo a dlho rezonovali aj v ich domácnostiach.
Návštevníčka Renáta Vaníková nám prezradila, že človek človeku je vždy inšpiráciou, či je v staršom, alebo mladšom veku.
„Hana ma zaujala svojou čistou dušou, veselým a svojským náhľadom na svet, všetečným úsmevom rozdávať pohodu, pokoj a nehrať sa na bohéma. Priamy úsudok, bystrý cveng daru jej reči i slova, vyslovené i vpísané do kníh, mi prinavrátili myšlienky o výpovedi jej charizmy. Nečudo, veď to má vo vienku.“

Zdroj

Fotoobrazy kresťanských symbolov Mikuláša Jacečka sú stálou výzdobou Pápežského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Jeho výstavu otvorili aj v trebišovskej knižnici

TREBIŠOV/VINNÉ. V Zemplínskej knižnici v Trebišove otvorili výstavu fotografií Mikuláša Jacečku.

Knižničnú výstavnú sieň zdobia efektné zábery tohto umelca, verného najmä meditačnej dekoratívnej fotografii, ktorá núti diváka zahĺbiť sa do situácie, ktorú autor práve prežíval a zachytil objektívom fotoaparátu.
Fotograf sa narodil v rusínskej rodine v Habure. Vyštudoval stavbárinu na vysokej škole a pôsobil aj ako muzeológ.
Ako študent si zamiloval Prahu a Brno, avšak vrátil sa na Slovensko, kde pracoval v Žiline, Bratislave a Humennom. Teraz žije a tvorí vo Vinnom.
Obdivuje okolie tejto zemplínskej vinohradníckej obce, v ktorej pretrvávajú silné kresťanské tradície a má veľmi zaujímavú a bohatú históriu.

Začal až ako senior

Mikuláš Jacečko sa fotografovaniu systematicky začal venovať až v seniorskom veku. Najmä meditačnej dekoratívnej fotografii. Vytvoril a predstavuje niekoľko vzácnych cyklov fotoobrazov – Zemplínske meditácie, Tatry-môj druhý domov, Kresťanské symboly, Zrkadlenia, Pod Vinianskym hradom, Kvety a ľudia, Spomienky, Haburské sny. Každé svoje dielo považuje za výnimočné, lebo vysiela do okolia a do budúcnosti špecifické výpovede.
Za desaťročia, čo chodí do prírody s fotoaparátom a hľadá neopakovateľné momenty ukladajúc ich na fotografický papier, vystavoval už na šesťdesiatich samostatných výstavách u nás, v Maďarsku, Poľsku i Taliansku.
Pred 18 rokmi sa svojou zbierkou momentiek predstavil aj v Kanade. Od prelomu storočí sú jeho fotoobrazy kresťanských symbolov stálou výzdobou Pápežského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Jeho diela sú obsiahnuté aj v zbierkach viacerých galérií a múzeí, v reprezentačných priestoroch organizácií a inštitúcií nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Energiu nachádza v Tatrách

„V Tatrách – svojom druhom domove, Mikuláš Jacečko našiel a stále nachádza zdroj svojej životnej a tvorivej energie. Pomohli mu a on sa im odmenil svojim unikátnym videním prostredníctvom fotografií,“- napísala o zbierke Tatry – môj druhý domov a autorovi, riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade, v roku 2007 Anna Ondrušeková.
Zaujímavo ohodnotil prácu autora aj kňaz Ján Moravský z Cambridge v Kanade: „Pán Boh vám daroval videnie, aké my nemáme. Je potešujúce, že o tento Boží dar sa s nami nezištne delíte. Pán Boh zaplať!“
Tvorivú činnosť ocenili u neho aj jeho rodáci z Habury, keď na počesť 470. výročia prvej zmienky o obci sprístupnili stálu výstavu jeho fotoobrazov zostavenú z celoživotnej tvorby.

Galéria vo Vinnom nesie jeho meno

Mikuláš Jacečko je spoluzakladateľom Vinianskeho obecného múzea a galérie, ktorá nesie jeho meno. Za inšpiratívny prístup k okoliu Vinného a za jeho propagáciu a reprezentáciu mu obec pred rokmi udelila Cenu obce Vinné.
Na Mikuláša Jacečku nezabudla ani Matica slovenská, od nej získal Pamätnú medailu sv. Cyrila a Metoda za ochranu slovenského národného dedičstva, od Občianskeho združenia Zemplínska spoločnosť zase medailu Zemplínčan roka za aktívnu reprezentáciu rodného kraja doma i v zahraničí.
Život i dielo autora zaujímavých fotoobrazov je zahrnuté vo viacerých obrazových publikáciách Meditácie, či Pod Vinianskym hradom, V zrkadle spomienok a v množstve katalógov a propagačných materiálov.

Zdroj

Kto to je vlastne ten Braňo Jobus, pýtaš sa? Tento sympatický chlapík je vlastne veľmi vážený hudobník – pravidelný moderátor festivalu Pohoda, zakladateľ festivalu Vrbovské vetry a projektu Abusus, člen hudobných skupín Karpatské chrbáty a Vrbovskí víťazi. Pohybuje sa po hudobnej scéne už 31 rokov.

Tento hudobník je známy svojim zaujímavým humorom, recesiou ale aj tým, že si rozumie ako každý spisovateľ s papierom a perom (alebo skôr s počítačovou klávesnicou?). Nuž, okrem hudobných úspechov mu na konto môžeme prirátať knižky pre deti- Láskavé rozprávky (2006), Až na vrchol (2008), Zázračné rozprávky (2009), Na výlete do vesmíru (2010), Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda (2010), Ako muflón Ancijáš cestoval na západ (2011), Komisár Mrodge(2012), Ako Muflón Ancijáš sľub dodržal (2013), Ja nič, ja muzikant (2014).

Zdroj

Máš rada (ale pokojne aj rád 🙂 ) ženské romány? Potom si stopercentne počul(a) o slovenských románoch (je ich konkrétne šesť- napríklad Amnestia za zradu, Nech prší, keď plačem a mnohé ďalšie…) z pera Andrei Rimovej.

A práve táto autorka, rodáčka z Medzilaboriec, ktorá miluje Cyprus a je známa nezvyčajnými spôsobmi krstenia kníh (v lietadle s whiskey? Pohoda. A v mori s rybičkami ako s nemým publikom? Veď prečo nie…) , sa nás rozhodla navštíviť a to konkrétne 21. mája 2015 o 10.00 h a 16.00 h v priestoroch knižnice.

Príď sa porozprávať s touto obľúbenou autorkou, zistiť čo ju inšpiruje, ako vznikali jej príbehy komplikované ako život sám

Zdroj

Bábka – čo je vlastne divadelná bábka? No v podstate akýsi kúsok zafarbeného drievka oblečeného do rôznych handričiek a popritom je zavesená na motúziku či drôtiku. Taký je pohľad laika. No ak k tej bábke primerane upravíme aj priestor, ak ju uvedieme do pohybu a dáme jej hlas, ona ožije ako človek, ktorý už má aj svoj príbeh a dostane aj svoje meno.

Na webovej stránke Zemplínskej knižnice v Trebišove sa o tejto výstave píše: Najznámejšie typy bábok sú marionety (zavesené bábky), maňušky (prstové bábky) a tieňové bábky (vytvorené z tieňu dlane). História bábkarstva siaha až do Indie, Číny či Egypta. Najväčší rozmach bábkarstvo zažilo v stredoveku, kde dotváralo jarmočnú atmosféru.

Otcom vyše troch stoviek bábok nachádzajúcich sa v Bábkovom divadle v Košiciach je umelecký rezbár Milo Jaroš. Vyštudoval síce strojarinu a sedemnásť rokov aj pracoval vo Východoslovenských strojárňach, no práca s drevom ho lákala už od malička. Ale práca strojára a umeleckého rezbára, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, predsa len spolu súvisia. Ako sám pán Jaroš hovorí: „Žiadna bábka, žiadna divadelná scéna nemôže fungovať bez technickej presnosti a práve to ma naučila práca strojára. Divadlo sa skrátka bez technického cítenia robiť nedá. Je to akési prepojenie estetiky, krásna s technikou.“

V Bábkovom divadle v Košiciach teraz pracuje ako rezbár a vedúci dielne. Pričinením jeho rúk už vznikli bábky rôzneho druhu – najjednoduchšie maňušky, manekýni, javajky i najzložitejšie marionety. Jeho prvou bábkou bola drevená bábka Radcu z predstavenia Princ Nosáč. Zhotovenie bábok je náročná práca. Najdôležitejšia je totiž tvár, ktorá určuje charakter postavy, ale aj to či je falošná, múdra či hlúpa, pyšná alebo láskavá. Najzložitejšie sú marionety, najmä, keď sa vyrábajú z dreva. Náročné sú na výrobu a na tzv. vodenie. No náročná je i výroba veľkých bábok – manekýnov, vo veľkosti človeka, pohybujúcich sa na kolieskach.

My sme neváhali a túto nevšednú výstavu s názvom “Čarovné kúzlo bábok a marionet” sme sa rozhodli zdokumentovať. Pozri sa i ty na všakovaké bábky, s ktorými sa môžeš stretnúť v Bábkovom divadle v Košiciach!

Zdroj

Svet je veľmi rýchly. Mení sa. Nevenujeme tomu nejako extrémne veľkú pozornosť – všetci máme dosť svojich povinností, že? Jednotlivec predsa nič zmeniť nemôže, čo sa životného prostredia týka, tak prečo sa tým vôbec zaoberať?
Omyl.

Všetko to začína u jednotlivca nazývaného spotrebiteľom. Sneh na Veľkú noc, extrémne letné horúčavy, ako keby už bolo normálne preskakovať z extrému do extrému. Nie je čas sa nad tým aspoň trošičku pozastaviť?
I preto ťa Zemplínska knižnica v Trebišove pozýva na dve výstavy s tematikou životného prostredia – Klíma a Naša zodpovednosť za prírodné zdroje. Prvá je medzinárodná výstava autorských fotografií z celého sveta o zmene klímy, druhá zas akty a svedectvá z Konga, Peru, Ekvádora, Nigérie a Arktídy o odvrátenej strane našej spotreby. Obidve budú v mestskej knižnici prístupné počas otváracích hodín od 7. do 30 apríla 2015.

Zdroj

Janko Kráľ, výnimočný básnik zo štúrovskej generácie, ktorý sa do histórie slovenskej literatúry zapísal dielami ako “Zakliata panna vo váhu a divný Janko”, “Kríž a čiapka”, “Duma bratislavská” či “Šahy”. Zemplínska knižnica v Trebišove si na jeho počesť pre svojich návštevníkov pripravila podujatie s názvom “Osudy a tvorba štúrovského básnika Janka Kráľa”

Peter Vilhan je rozhlasový herec, režisér a pedagóg, ktorý svojim príjemným hlasom stvárnil celú plejádu umeleckých programov a rozhlasových hier. V súčasnosti sa nám jeho hlas prihovára z dokumentárnych filmov rôznych televíznych staníc. Čo je pre nás v tejto chvíli dôležité je fakt, že sa už dlhodobo venuje aj umeleckému prednesu.

Svoj talent nám príde ukázať práve v spomínanom pásme, spoločne s hudobným doprovodom. Jeho vystúpenie je naplánované na pondelok, 9. marca o 10:00. Aj ty si srdečne pozvaný!

Zdroj

Ľudovít Štúr. Meno, ktoré musí mať vo svojej výbave každý Slovák a Slovenka. Bez výnimky. Národný buditeľ, ktorý sa zaslúžil v roku 1843 o kodifikáciu spisovnej slovenčiny sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Tohto roku teda budeme sláviť už 200. výročie jeho narodenia a práve pre tento dôvod vyhlásila Vláda Slovenskej republiky rok 2015 za rok Ľudovíta Štúra.

Pri tomto vzácnom okamihu si pre teba pripravila Zemplínska knižnica v Trebišove zaujímavé aktivity spojené s menom nášho jazykovedca. Program pripravený pre návštevníkov knižnice je skutočne bohatý. Stačí si len dobre vybrať. Alebo sa rovno zúčastniť na všetkých podujatiach. Tým si môžeš byt istý/á, že o nič neprídeš a vo veľkej miere rozšíriš svoje spektrum vedomostí o Ľudovítovi Štúrovi.

Zdroj

Už si sa s termínom “Svätá Zem” určite niekedy vo svojom živote stretol/stretla. Možno si ju dokonca už aj stihol/stihla navštíviť a zapísalo sa to v tebe ako zážitok na celý život. Ďalšou alternatívou je, že si tam ešte nikdy nebol/a a momentálny stav ti nedovoľuje to v blízkej či ďalekej budúcnosti zmeniť. Máme však pre teba skvelú správu. Ak si chceš oživiť spomienky alebo sa len chceš započúvať do rozprávania o tomto fenoméne, si na správnom mieste.

Naša Zemplínska knižnica v Trebišove ťa totiž srdečne pozýva na besedu s “pútnikom” – sprievodcom po Svätej Zemi, ThDr. Mgr. Jánom Artimom. Bude rozprávať o jeho najkrajších zážitkoch z putovania po miestach ako sú Jeruzalem, Betlehem či Nazaret a ďalších iných krásnych miest, ktoré ako sprievodca často navštevuje.

Aký je termín tejto besedy? Beseda sa uskutoční 10.februára 2015 o 10:00 pre študentov stredných škol a o 16:00 pre širokú verejnosť v priestoroch trebišovskej knižnice.

Zdroj

V Zemplínskej knižnici v Trebišove otvorili novú výstavu s názvom Roztomilo hravé písmenká. Ide o prezentáciu šlabikárov z celého sveta zo súkromnej zbierky Štefana Peteju. Je to zbierka čítaniek a šlabikárov z vyše 140 štátov sveta, ktoré sú písané v latinke, azbuke, arabčine, hebrejčine, čínštine či japončine. Exotickými šlabikármi budú pre návštevníkov určite šlabikáre z Kuvajtu, Nepálu, Kene, Tanzánie, Paraguaja a iných krajín. Výstava potrvá do 27. februára 2015.

Zdroj

V Zemplínskej knižnici v Trebišove otvoria v pondelok novú výstavu s názvom Roztomilo hravé písmenká.

TREBIŠOV. Pôjde o prezentáciu šlabikárov z celého sveta zo súkromnej zbierky Štefana Peteju.

‚Je to zbierka čítaniek a šlabikárov z vyše 140 štátov sveta, ktoré sú písané v latinke, azbuke, arabčine, hebrejčine, čínštine či japončine. Exotickými šlabikármi budú pre návštevníkov určite šlabikáre z Kuvajtu, Nepálu, Kene, Tanzánie, Paraguaja a iných krajín,‘ uviedla riaditeľka knižnice Janka Vargová.

Podľa jej ďalších slov veľkým dobrodružstvom bude tiež listovanie v týchto šlabikároch už len pre to, že niektoré sa čítajú spredu, iné odzadu, pričom čínske a japonské dávajú dôraz na fonetiku, iné na písomný prejav.

Vo vystavovanej zbierke sú zastúpené aj slovenské šlabikáre z 19. storočia až po súčasnosť. Zaujímavými sú i šlabikáre v Braillovom písme a svoje zastúpenie majú aj rómske.

Vystavené šlabikáre dotvárajú historické školské pomôcky. Výstava potrvá do 27. februára.

Zdroj

V Zemplínskej knižnici bude počas štvrtka, 20. novembra 2014, skutočne veselo. Uskutoční sa v nej harmonický koncert RAMIVANA. A nie raz, ale hneď trikrát! Každý v inú hodinu.

Prvýkrát sa ho môžu zúčastniť deti, lebo je určený práve im. Vzdelávací koncert RAMIVANA začne o 10.30h. Bude to interaktívny koncert pre maloletého účastníka. Účinkujúci, Rami a Ivana, oboznámia deti s netradičnými hudobnými nástrojmi z celého sveta, pričom im v krátkosti vysvetlia odkiaľ tieto nástroje pochádzajú, ktoré kultúry na ne hrajú, ako sa na ne hrá a ďalšie zaujímavosti. Malé ratolesti si môžu niektoré nástroje aj vyskúšať. Na konci budú všetci účastníci koncertu do hudobného procesu zapojení. Druhýkrát vystúpia v tých istých priestoroch o 11.30 hod.

Popoludní, v čase o 16.30 hod. odznie Harmonický koncert pre dospelých RAMIVANA – nezabudnuteľný koncert, kde budú “dospelákom” predstavené harmonické hudobné nástroje z celého sveta, ako napríklad didgeridoo z Austrálie, drumble z rôznych krajín, tibetské spievajúce misky, indiánske píšťaly, symfonické gongy, zvonkohry a mnohé ďalšie. Budete si môcť vychutnať aj magické alikvóty znejúce z Ramiho hlasu a mongolský hrdelný spev.

A kto sú tí najpovolanejší? Rami a Ivana sú manželia, ktorí sa venujú harmonickým hudobným nástrojom z celého sveta. Rami pochádza z Anglicka, cestuje veľa po svete a zoznamuje ľudí s netradičnými hudobnými nástrojmi, na ktoré hrá už skoro dve desaťročia. Vyučuje alikvótne spievanie, mongolské hrdelné spevy, didgeridoo z Austrálie, drumble z rôznych krajín, tibetské spievajúce misky, indiánske píšťaly, symfonické gongy, zvonkohry a mnohé ďalšie.

Zdroj