Zemplínska knižnica v Trebišove opäť raz pripravila stretnutie s mladým umelcom a nazvali to „Pokec“. Diskutujúci, najmä ženy, siahali aj pod „obal“ peknej tváre, milej, usmievavej, charizmatickej a pohotovej autorky Hanky Lasicovej.
TREBIŠOV. Samozrejme, jedna z prvých obligátnych otázok bola, kedy začala písať…
Odpovedala, že hneď, že už na základnej škole, lebo jej otec, známy humorista a divadelník Milan Lasica, viedol svoje dve dcéry od malička k tomu, aby veľa čítali a študovali.
Čitateľky sa podrobne zaujímali o všetky vydané knihy: Sedím si v Manchestri na kameni a je mi…?, alebo Pravdivý príbeh lži, či Diagnóza: Rodina a Slúžka.
No najviac diskutovanou bola jej ďalšia práca a to Všetko o mojom otcovi, alebo 100+ odpovedí Milana Lasicu na otázky, ktoré mu nikto predtým nepoložil.
Autorka odpovedala vyčerpávajúco a presvedčivo, zo srdca a úprimne, čo publikum zistilo hneď po prvých vetách.
Netajila, že v Trebišove je prvýkrát.
Nevyhla sa ani v posledných dňoch často kladenej otázke, ako je to so zdravím pána humoristu, keďže iba kratučko predtým médiá informovali, že ochorel.
„V rodine všetci skromne dúfame, že to nie je nič vážne a že otec ešte dlho bude baviť Slovákov svojím nevšedným humorom.“
Dlho rozoberala rodinné situácie, keď táto kniha rozhovorov vznikala. S láskou a úctou opisovala svoju babičku z otcovej strany.
Že kto prvý číta jej rukopisy? No predsa rodina – manžel, mama a prirodzene otec. Ten je, údajne, neúprosný kritik. Ale v dobrom poradí, aby texty zneli presvedčivo.
Slovnú zásobu autorka neustále cibrí čítaním beletrie. V domácnosti neuznáva televízor a preto ho ani nemajú.
Všetkých presviedčala, že aj na sociálnych sieťach nikdy nie je dlhšie ako 5 minút denne.
Vtedy publikum, väčšinou ženské, akoby zadržalo dych…
Študovala v Paríži na Sorbonne
Hanka Lasicová sa veľmi obšírne a do hĺbky rozhovorila o svojej mladosti, keď za matkou, známou slovenskou herečkou, neskôr slovenskou diplomatkou vo Viedni a vo Varšave Magdou Vášáryovou, putovala po týchto veľkomestách.
Rada spomínala na život v Rakúsku, kde žila najdlhšie a potom v Paríži, kde študovala na svetoznámej Sorbonne odbor komparatívnej literatúry.
Srdečne a láskyplne hovorila o svojich dvoch malých deťoch, ktorým sa práve venuje na materskej dovolenke, ba aj vďaka tomu má možnosť sa viacej oddávať písaniu.
Samozrejme, Pokec býva aj o zákulisných pletkách a nevšedne zvedavom publiku. Autorka sa teda okrem iných nevyhla názoru na módu a módnu políciu.
„Z tej mám vždy hrôzu,“ prezradila. Má rada praktickú, v podstate mestskú módu. A najradšej nakupuje cez internetové obchody slovenské výrobky.
Čitateľky z knižnice odchádzali evidentne spokojné, lebo odpovede zneli pútavo a dlho rezonovali aj v ich domácnostiach.
Návštevníčka Renáta Vaníková nám prezradila, že človek človeku je vždy inšpiráciou, či je v staršom, alebo mladšom veku.
„Hana ma zaujala svojou čistou dušou, veselým a svojským náhľadom na svet, všetečným úsmevom rozdávať pohodu, pokoj a nehrať sa na bohéma. Priamy úsudok, bystrý cveng daru jej reči i slova, vyslovené i vpísané do kníh, mi prinavrátili myšlienky o výpovedi jej charizmy. Nečudo, veď to má vo vienku.“