Zborník “Rodinná slávnosť”

Zemplínska knižnica vydala ďalší zborník prác členov Literárno-umeleckého klubu, ktorý funguje pri knižnici od roku 1987. Je to v poradí už deviaty zborník tohto literárneho klubu a jeho názov je Rodinná slávnosť. Zborník bol prezentovaný a uvedený do života v roku 2012 v Zemplínskej knižnici, za účasti najaktívnejších členov, hlavne tých, ktorých práce sú v zborníku uverejnené. 

Zborník “Ráno za oknami”

Prezentácia nového zborníka Literárno-umeleckého klubu pri Zemplínskej knižnici v Trebišove s názvom „Ráno za oknami“

Zemplínska knižnica vydala ďalší zborník prác členov Literárno-umeleckého klubu, ktorý funguje pri knižnici od roku 1987. Je to v poradí už siedmy zborník tohto literárneho klubu a jeho názov je Ráno za oknami. Zborník bol prezentovaný a uvedený do života 9. decembra 2010 v Zemplínskej knižnici, za účasti najaktívnejších členov, hlavne tých, ktorých práce sú v zborníku uverejnené. Stretnutie členov LUK-u poctil svojou návštevou aj slovenský básnik a prozaik Radovan Brenkus.

Dňa 9.12. 2010 sa v priestoroch Zemplínskej knižnice v Trebišove uskutočnilo stretnutie literárneho  klubu  LUK, ktorý mal dôvod na oslavu. Veď sa krstil zborník s názvom Ráno za oknami. Zborník členov literárneho klubu, ten má už dvadsaťročné korene. Veru, už dve desiatky rokov je jeho vedúcim  Ing. Robert Hakala CSc. Človek, ktorý vychoval a dodnes vychováva mladé literárne  talenty. 

V tento zasnežený štvrtok sme mali akosi bližšie k slovu, k umeniu, k poézii vôbec. Hosťom tohto milého podujatia bol básnik, spisovateľ, redaktor časopisu Dotyky Radovan Brenkus.  Po úvodných slovách riaditeľky Ing. Janky Vargovej sa slova ujal vedúci klubu Robert Hakala, ktorý s radosťou privítal všetkých členov i nečlenov. Zároveň predstavil zborník “Ráno za oknami”.     

S veľkým očakávaním všetci siahali po novom zborníku a nesmierne sa z neho tešili. Robert Hakala nezabudol poďakovať riaditeľke Zemplínskej knižnice Ing. Janke Vargovej za to, že podporila zborník Ráno za oknami a vlastným nákladom bol v knižnici vydaný. Vedúci klubu pán Hakala zdôraznil, že poďakovanie patrí akademickému maliarovi Antonovi Vasilkovi, ktorý navrhol obálku zborníka. Taktiež veľké poďakovanie patrí pracovníčke Zemplínskej knižnice  Etele Krištofovej, ktorá miniatúrnymi kresbami obohatila zborník. Po týchto slovách sa rozprúdila medzi členmi literárneho klubu priateľská debata, vymenili sa názory na jeho ďaľšiu činnosť.

Ani sme sa nenazdali a za oknami sa spustila tma. Rozprava o literatúre, poézii, knihách a umení sa predĺžila do večerných hodín. Bol síce mrazivý večer, ale z tejto  akcie si mnohí odniesli ráno za oknami, v ktorom svitá vždy na lepšie a lepšie časy.  
O tom  nás ubezpečila samotná riaditeľka Zemplínskej knižnice  Ing. Janka Vargová. 

Tá na záver akcie pripomenula a ubezpečila všetkých, že  sa bude podporovať činnosť LUK-u vo všetkých smeroch. Spoluprácu medzi literárnym klubom  a Zemplínskou knižnicou v Trebišove vidí do budúcna  v jasných perspektívnych farbách rán za oknami. Z čoho všetci  mali hrejivý, už predvianočný pocit na srdci.

Zborník v  pdf formáte nájdete v Menu – LUK-literárno-umelecký klub v prílohe.

Zborník prác “Medzi nebom a zemou”

309_zbornik2_170x128_a253357f166be7da88036ec071a20919V predvianočnom čase, 17. decembra 2007, Zemplínska knižnica v Trebišove uviedla do povedomia a širokej čitateľskej verejnosti nový zborník prác amatérskych autorov pod názvom „Medzi nebom a zemou.“
Zborník predstavuje literárnu tvorbu členov literárno-umeleckého klubu, ktorý pracuje pri zemplínskej knižnici od roku 1987.

Zborník prác amatérskych autorov “Medzi nebom a zemou” na stiahnutie:

309_zbornik3_170x128_96c5c5665b4c0bfde5ce4cb69d8456e1Každý z nás je iný, každý píše o niečom inom a každý píše iným spôsobom. Preto aj výber tvorby nemožno brať ako dielo s nejakou spoločnou myšlienkou. Je to len mozaika a riadne pestrá. A tak ako zo srdca plynuli na slová myšlienky autorov, tak nech potešia srdcia tých, ktorí ich budú čítať.

 

20-ročná činnosť LUK-u pri trebišovskej knižnici

Pozdrav zo Zemplína

Písať si len tak pre seba vo voľnom čase má nezanedbateľnú výhodu: na rozdiel od iných nie je tento koníček spojený takmer s nijakými výdavkami. Problém nastáva, až keď autor prejaví vyššie ambície, nebodaj sa pokúsi vydať knihu. Aj keby sa mu to podarilo, prinajmenšom v našich  končinách to ešte neznamená, že ho odteraz možno považovať za profesionála – a nielen preto, že sa ďalej živí občianskym povolaním. Profesionálov u nás v tejto sfére prosto niet.

Literárny klub pri trebišovskej knižnici, ktorý 20 rokov až do vlaňajška viedol Róbert Hakala (inak poľnohospodársky inžinier, ale aj autor zatiaľ dvoch zbierok), sa priebežne predstavuje zborníkmi, predbežnou inventúrou svojej činnosti. Do posledného – piateho – prispelo šesť autorov, príslušníkov vari dvoch generácií (narodení v rozpätí rokov 1948 – 1989), viacerí opakovane, takže by sa u nich dala už vystopovať istá kontinuita.

Prevláda, pravdaže, poézia, paradoxne o to viac, ako ubúda jej čitateľov, ani ojedinelú ukážku nemožno celkom považovať za prózu. Keďže sa o autoroch nedozvieme nič, vychádzajme z toho, čím sa predstavujú. Dominuje, prirodzene, osobná skúsenosť, nech aj ohraničená. Očakávané ľúbostné motívy nájdeme vlastne len u oboch  autoriek a kraj, kde majú autori korene (vďaka P. Horovovi akoby povýšený na mýtus, im napočudovanie iba ojedinelo ponúka inšpiráciu. Akurát najstarší Ľ. Visokay tematizuje protiklad domova a sveta: “Práve tu “na prahu svojiny / smi iní, smelší, jediní / zrelší po prechádzke / cudzinou! (Zemplín).

Najviac priestoru sa dostalo najmladšiemu I. Toššyvi. V opojení akoby bezhraničnými možnosťami jazyka (ktorý by sa nielen  uňho zišlo hatiť) nachádza podnety všade. Život naokolo ho pritom nepodnecuje zaujať postoj, lež k ironickému odstupu: “…jablko / na strome poznania / už nedozrie” (Smútok).

Istú publikačnú slúsenosť má za sebou T. Kríž (1981) ako dokladá jeho recenzia prevzatá z Dotykov. V lyrických číslach dominuje relativizovanie hodnôt, sklon k paradoxu: “Budeme kráčať v znamení raka / odpočívať v pokoji / kám neodbije o päť minút / dvanásť” (Karneval). Tieto znaky, obohatené o spodné tóny clivoty nájdeme aj u od neho starčích G. Németha(1969): “Samota bolí / keď vylieva sa z brehov / a báseň visí na  vlásku / bez slov” (Samotárska), či E. Hilgartovej (1974), ktorá stereotypné floskuly umiestňuje do nezvyčajného kontextu: “Podvolím sa / a bezhlavo / v ústrety / im unikám” (V ich moci). Neošúchaná metafora sa nájde napríklad u R. Kiovskej (1971): “Ako čokoláda / v ústach / rozpúšťa sa / leto” (Babie leto).

Pravdaže, za 20 rokov existencie pribudlo v klube oveľa viac autorov, daktorí, prezrádza v predslove zostavovateľ a vedúci, sa zmohli aj na samostatnú knižku. No nielen preto už doň nepatria. Z Trebišova sa zvyčajne odchádza za vyšším vzdelaním – a vyhliadka na pracovné príležitosti neveľmi podnecuje k návratu. Lenže toto už nie je iba problém Južného Zemplína.

Zborník prác literárno-umeleckého klubu Medzi nebom a zemou k 20. výročiu vydala Okresná knižnica Trebišov v roku 2007.

Ľudovít Petraško