Kto to je vlastne ten Braňo Jobus, pýtaš sa? Tento sympatický chlapík je vlastne veľmi vážený hudobník – pravidelný moderátor festivalu Pohoda, zakladateľ festivalu Vrbovské vetry a projektu Abusus, člen hudobných skupín Karpatské chrbáty a Vrbovskí víťazi. Pohybuje sa po hudobnej scéne už 31 rokov.

Tento hudobník je známy svojim zaujímavým humorom, recesiou ale aj tým, že si rozumie ako každý spisovateľ s papierom a perom (alebo skôr s počítačovou klávesnicou?). Nuž, okrem hudobných úspechov mu na konto môžeme prirátať knižky pre deti- Láskavé rozprávky (2006), Až na vrchol (2008), Zázračné rozprávky (2009), Na výlete do vesmíru (2010), Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda (2010), Ako muflón Ancijáš cestoval na západ (2011), Komisár Mrodge(2012), Ako Muflón Ancijáš sľub dodržal (2013), Ja nič, ja muzikant (2014).

Zdroj

Máš rada (ale pokojne aj rád 🙂 ) ženské romány? Potom si stopercentne počul(a) o slovenských románoch (je ich konkrétne šesť- napríklad Amnestia za zradu, Nech prší, keď plačem a mnohé ďalšie…) z pera Andrei Rimovej.

A práve táto autorka, rodáčka z Medzilaboriec, ktorá miluje Cyprus a je známa nezvyčajnými spôsobmi krstenia kníh (v lietadle s whiskey? Pohoda. A v mori s rybičkami ako s nemým publikom? Veď prečo nie…) , sa nás rozhodla navštíviť a to konkrétne 21. mája 2015 o 10.00 h a 16.00 h v priestoroch knižnice.

Príď sa porozprávať s touto obľúbenou autorkou, zistiť čo ju inšpiruje, ako vznikali jej príbehy komplikované ako život sám

Zdroj

Bábka – čo je vlastne divadelná bábka? No v podstate akýsi kúsok zafarbeného drievka oblečeného do rôznych handričiek a popritom je zavesená na motúziku či drôtiku. Taký je pohľad laika. No ak k tej bábke primerane upravíme aj priestor, ak ju uvedieme do pohybu a dáme jej hlas, ona ožije ako človek, ktorý už má aj svoj príbeh a dostane aj svoje meno.

Na webovej stránke Zemplínskej knižnice v Trebišove sa o tejto výstave píše: Najznámejšie typy bábok sú marionety (zavesené bábky), maňušky (prstové bábky) a tieňové bábky (vytvorené z tieňu dlane). História bábkarstva siaha až do Indie, Číny či Egypta. Najväčší rozmach bábkarstvo zažilo v stredoveku, kde dotváralo jarmočnú atmosféru.

Otcom vyše troch stoviek bábok nachádzajúcich sa v Bábkovom divadle v Košiciach je umelecký rezbár Milo Jaroš. Vyštudoval síce strojarinu a sedemnásť rokov aj pracoval vo Východoslovenských strojárňach, no práca s drevom ho lákala už od malička. Ale práca strojára a umeleckého rezbára, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, predsa len spolu súvisia. Ako sám pán Jaroš hovorí: „Žiadna bábka, žiadna divadelná scéna nemôže fungovať bez technickej presnosti a práve to ma naučila práca strojára. Divadlo sa skrátka bez technického cítenia robiť nedá. Je to akési prepojenie estetiky, krásna s technikou.“

V Bábkovom divadle v Košiciach teraz pracuje ako rezbár a vedúci dielne. Pričinením jeho rúk už vznikli bábky rôzneho druhu – najjednoduchšie maňušky, manekýni, javajky i najzložitejšie marionety. Jeho prvou bábkou bola drevená bábka Radcu z predstavenia Princ Nosáč. Zhotovenie bábok je náročná práca. Najdôležitejšia je totiž tvár, ktorá určuje charakter postavy, ale aj to či je falošná, múdra či hlúpa, pyšná alebo láskavá. Najzložitejšie sú marionety, najmä, keď sa vyrábajú z dreva. Náročné sú na výrobu a na tzv. vodenie. No náročná je i výroba veľkých bábok – manekýnov, vo veľkosti človeka, pohybujúcich sa na kolieskach.

My sme neváhali a túto nevšednú výstavu s názvom “Čarovné kúzlo bábok a marionet” sme sa rozhodli zdokumentovať. Pozri sa i ty na všakovaké bábky, s ktorými sa môžeš stretnúť v Bábkovom divadle v Košiciach!

Zdroj

Svet je veľmi rýchly. Mení sa. Nevenujeme tomu nejako extrémne veľkú pozornosť – všetci máme dosť svojich povinností, že? Jednotlivec predsa nič zmeniť nemôže, čo sa životného prostredia týka, tak prečo sa tým vôbec zaoberať?
Omyl.

Všetko to začína u jednotlivca nazývaného spotrebiteľom. Sneh na Veľkú noc, extrémne letné horúčavy, ako keby už bolo normálne preskakovať z extrému do extrému. Nie je čas sa nad tým aspoň trošičku pozastaviť?
I preto ťa Zemplínska knižnica v Trebišove pozýva na dve výstavy s tematikou životného prostredia – Klíma a Naša zodpovednosť za prírodné zdroje. Prvá je medzinárodná výstava autorských fotografií z celého sveta o zmene klímy, druhá zas akty a svedectvá z Konga, Peru, Ekvádora, Nigérie a Arktídy o odvrátenej strane našej spotreby. Obidve budú v mestskej knižnici prístupné počas otváracích hodín od 7. do 30 apríla 2015.

Zdroj