Michal Repovský

(*23. 6. 1942 Stanča, okres Trebšov – † 5. 9. 2014 Košice)

Mgr. MICHAL REPOVSKÝ, prozaik, básnik, autor kníh pre deti, autor a zostavovateľ kultúrnohistorických publikácií, zostavovateľ zborníkov ľudových piesní a prekladateľ, sa narodil 23. júla 1942 v Stanči. V roku 1959 maturoval na gymnáziu v Trebišove. Študoval na FF UK v Bratislave odbor slovenský a ruský jazyk a literatúra (1959 – 1964). Pracoval ako stredoškolský profesor na SEŠ v Košiciach, neskôr na Helmintologickom (teraz Parazitologickom) ústave SAV v Košiciach ako odborný prekladateľ do ruského jazyka a vedúci ZIS, potom bol vychovávateľom stredoškolskej mládeže v Domove mládeže v Košiciach na Medickej ulici č. 2, napokon dvanásť rokov jeho riaditeľom. Žil s rodinou v Košiciach a aj v dôchodkovom veku bol aktívny a činorodý. Zomrel 5. septembra 2014 vo veku 72 rokov v Košiciach, kde je aj pochovaný na Verejnom cintoríne.

Začínal ako prekladateľ z ruštiny, z ktorej preložil pre deti legendy z pobrežia Čierneho mora a vydal ich pod názvom Rusalka a Arzina fontána (1978) a osetínske ľudové rozprávky, ktoré vydal pod názvom Zlatovlasý mládenec (1986). Z vlastnej tvorby knižne debutoval básnickou zbierkou Kytička fialiek (2000) a vydal aj básnickú zbierku lyrickej a občianskej poézie Škovránčí spev (2008). Napísal protivojnový román z obdobia 2. svetovej vojny Kone za závorou (2004), ktorého dej sa odohráva v autorovej rodnej obci Stanča, a jeho pokračovanie pod názvom Chlieb a láska (2005). Napísal ekologický román Smutná jeseň v Haplongu (2006), upozorňujúci na nebezpečenstvo našej doby – znečisťovanie ovzdušia, ktoré pri súčasnom tempe znečisťovania by mohlo spôsobiť pre ľudstvo katastrofu. Vydal súbor 18 poviedok Túžba (2010) na témy z obdobia budovania socializmu, ale i na súčasné témy. Napísal pamätnicu o rodnej obci Stanča (1300 – 2000) (2000) k 700. výročiu prvých dvoch písomných o nej a rozsiahlu knihu o dejinách Slovenska (673 strán) Kronika dejín Slovenska (2010) – od príchodu našich predkov na územie Slovenska až po 1. 1. 1993, do ktorej zaradil dobové úryvky nielen z histórie, ale aj z diel slovenských autorov, medailóniky slovenských dejateľov, základné údaje z vývinu slovenčiny, ako aj niektoré encyklopedické informácie. Zostavil zborníku 305 znotovaných slovenských ľudových piesní V richtárovej studni (1996, 2001) a výber piesní viažucich sa na meno Anna, Hana Spievame Hankám (2006). Pre deti napísal knižky Leto bocianov (2009) a Hovoriace auto Bystrík (2011).

Zdroj