Človek plný optimizmu

Dôverne jej všetci hovorili Brigija. A ja som až po mnohých rokoch zistila, že to nie je jej pravé meno. Tak teda Brigija – Mária Brindzaková sa rozhodla, že prenechá funkciu riaditeľky mladším. Veď od chvíle, keď nastúpila do bývalej okresnej knižnice v Trebišove uplynulo 36 rokov. Za ten čas pracovala na rôznych úsekoch, dokonca v jednom období bola i pokladníčkou. Po skončení externého štúdia Výchovy a vzdelávania pre dospelých na FF UPJŠ v Prešove sa v roku 1978 stala vedúcou metodického oddelenia. Budovala strediskový systém i vzorné ľudové knižnice. Súťažiacu knižnicu bolo vždy treba predstaviť v najlepšom svetle, i keď s predpísanými ukazovateľmi bol občas problém. Metodička Brindzáková však svoje knižnice vedela obhajovať. I keď to občas nevyšlo, posedenia s komisiou pri tokajskom víne boli nezabudnuteľné. Aj neskôr, vo funkcii inšpektorky odboru kultúry ONV v Trebišove mala na starosti knižnice.

Po roku 1990 sa stala riaditeľkou Zemplínskej knižnice v Trebišove, ktorá bola v tom čase roztrúsená na niekoľkých miestach. Preto jej hlavnou úlohou bolo nielen dostať knižnicu do širšieho povedomia, ale aj presťahovať ju na jedno miesto. Jej organizačné schopnosti sa tu prejavili naplno, pretože do sťahovania zapojila aj vojsko. S jeho pomocou sa onedlho podarilo knižnicu presťahovať do budovy Mestského kultúrneho strediska, kde sa mohla rozbehnúť efektívnejšia knižničná činnosť. To už na dvere knižnice klopala výpočtová technika. Riaditeľka tiež iniciovala vznik literárnej kaviarne, ktorá združovala mladé literárne talenty z regiónu a neskôr ich prichýlila pod knižničnú strechu.

V závere svojej profesionálnej činnosti sa Mária Brindzáková zasadzovala predovšetkým o lepšie umiestnenie knižnice. V roku 2006 sa konečne podarilo získať pre knižnicu budovu i prísľub finančných prostriedkov od zriaďovateľa na rekonštrukciu. A tak začiatkom januára 2007 sa mohla Brigija s kolegami rozlúčiť nielen peknou pesničkou, ale i s pocitom spokojnosti.

Veríme, že optimistický životný pocit a humor, ktorým vždy vedela osviežiť každé stretnutie ju neopustí ani na zaslúženom odpočinku. Dôkazom toho je i jej nedávny list, z ktorého vyberám: “Každé ráno vstanem o pol šiestej, cvičím, potancujem, nakŕmim psíkov,, vypijem citrónovú vodu, potom raňajkujem. Ak je potrebné varím, ak nie, idem sa prejsť. Navštevujem rodinu a známych, na ktorých som doteraz nemala čas. Vysadila som si kvety do črepníkov, kosím trávnik, prijímam návštevy a som šťastná….“

Tak nech sa Ťa to šťastie pevne drží, milá Brigija.

PhDr. Klára Kernerová
Verejná knižnica Jána Bocatia

Zdroj