Narodila sa 27. februára 1949 v Cejkove. Vyštudovala Lekársku fakultu v Košiciach. Pracuje ako zubná lekárka v Trebišove. Svoje knihy zamerala na zdravotnú tému. Zábavným a nenásilným spôsobom v nich propaguje rady na poskytnutie prvej pomoci pri rôznych úrazoch. Venuje sa tiež téme ochrany životného prostredia.

Ako sama priznáva, nikdy netúžila stať sa spisovateľkou aj napriek tomu, že písanie ju veľmi lákalo. Písanie ju neopustilo ani počas stredoškolských a vysokoškolských čias a svoje myšlienky si zaznamenávala obyčajnou ceruzkou do školských zošitov. Občas publikovala v školských časopisoch. Pri presťahovaní sa z Cejkova do Trebišova, mama spisovateľky triedila všetko nepotrebné a tak za obeť padli aj spomínané zošity, ktoré skončili v ohni.

Knižku Prázdninové odreninky napísala po smutnej udalosti, ktorá sa odohrala v trebišovských kasárňach. Vtedy si autorka uvedomila, aké ľahké je stratiť blízkeho človeka, hoci sme mu mohli jednoduchým spôsobom zachrániť život. Ako človeka a lekára ju trápil zbytočne zmarený život. Tak sa rozhodla napísať knihu ktorej hlavnou témou malo byť, ako sa zachovať pri rôznych úrazoch . Príbehy detí sa odohrávajú počas prázdnin, dej knihy knihy je umiestnený do mesta Trebišov. Hrdinovia knihy Šuška, Kvakula, Findža, Mydlo vychádzajú zo skutočných postáv autorkinho okolia. Kniha Prázdninové odreninky bola v roku 1994 ocenená ako Najkrajšia kniha roka.

Príbehy malých hrdinov z knihy Prázdninové odreninky opäť ožili vo voľnom pokračovaní Freónové komando, kde autorku inšpirovala súčasná realita životného prostredia. Téma je trochu iná ekológia. V knihe sa poukazuje na dlhodobú nevedomosť, ktorá je zakorenená hlboko v nás. Slivkovci, Maťo – prezývaný Kvakulo a jeho brat Ďoďo Vás zavedú do svojho detského sveta prvým septembrovým dňom. S nimi a ich kamarátmi pre žijeme rôzne dobrodružstvá, zažijeme príhody, ktoré sa stávajú mnohým deťom.

V živote človeka sú udalosti, na ktoré sa nezabúda. Aj útla knižka Ruženy Anďalovej Vojna si všimne každého nás nabáda nezabúdať na milióny padlých, ranených či nezvestných v nezmyselnej vojne. Hoci autorka tejto knižky vojnu neprežila, roky jej nedala spať tragická udalosť, ktorá sa odohrala v jej rodnej obci Cejkov a bolestne sa dotkla aj jej blízkych. Pochopila, že tragédia ľudských osudov nesmie upadnúť do zabudnutia.

Gréta Grajcarová

Narodila sa a žije v Trebišove od 11. júla 1939. Po ukončení štúdia na Jedenásťročnej strednej škole v Trebišove, pracovala nepretržite 40 rokov v štátnej správe na odboroch školstva, finančnom a sociálnych vecí.

Regionálna autorka v plnom zmysle. Svoju tvorbu zameriava hlavne na regionálne témy týkajúce sa mesta Trebišov. Od mladosti má blízky vzťah k literatúre a poézii, zúčastňovala sa rôznych literárnych súťaží, prispieva do okresných novín.

Narodil sa 16.júla 1958 v Partizánskom. Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre (1982). V roku 1991 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu. Pedagogické vzdelanie získal štúdiom na Katedre inžinierskej pedagogiky Technickej univerzity v Košiciach ( 2001) a štúdiom špeciálnej pedagogiky – psychopédie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2004). Pracoval ako vedecký pracovník vo výskumnom ústave. V súčasnosti pracuje ako špeciálny pedagóg v Odbornom učilišti internátnom v Trebišove.

Vydal knižné zbierky: Mäsožravé mesto (1993), Deň pre bláznov a panny (1998), venuje sa mladým začínajúcim autorom.
Vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov mu vyšla tretia básnická zbierka s názvom Rekviem za Ježiša K. (2008), ktorá je venovaná sakrálnym a biblickým motívom. Autor ako vyzretý básnik nás núti klásť si otázky a hľadať odpovede. Je to jedna z najzaujímavejších básnických zbierok v poslednom období.

Básne uverejnil vo všetkých významných slovenských literárnych časopisoch, v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Okrem poézie sa venuje aj písaniu prózy. Niekoľko desiatok jeho rôznych prozaickych textov bolo odvysielaných v Slovenskom rozhlase Bratislave, Košiciach, banskej Bystrici a v Rádiu Devín. Píše poéziu pre deti, za rukopis knižky pre deti získal odmenu Slovenského literárneho fondu.
Od roku 1987 vedie Literárno-umelecký klub, ktorý pracuje pri Zemplínskej knižnici v Trebišove.

Ingrid Lukáčová

Regionálna autorka, poetka a stredoškolská učiteľka slovenského jazyka a filozofie Ingrid Lukáčová sa narodila v Trebišove.

Vydala štyri básnické zbierky. Debutovala zbierkou Slnko šetrí zápalkami v roku 1996. V roku 2002 vyšla básnická zbierka Písmovízia a v roku 2004 Láskolam.

Poslednou básnickou zbierkou je Duo s ozvenou, ktorá vyšla v roku 2006. Čitateľ sa môže tešiť zo zrelého harmonického prejavu autorky. Tvorba našej regionálnej autorky ráta s vnímavou, citovo bohatou čitateľskou verejnosťou. Autorkina presnosť, niekedy aj drsnosť, je pekne vyvážená ženskou intuitívnosťou. Autorka disponuje očividným darom slovnej a obrazovej asociácie, ktorý zaručuje v spoločnosti originálneho uvažovania bohatý vnútorný zážitok.

Ján Molnár

Pedagóg, bývalý riaditeľ Základnej školy na ulici M. R. Štefánika v Trebišove, básnik. Rodák z Trebišova. Narodil sa 8.júna 1926. Študoval na Učiteľskej akadémii v Michalovciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Košiciach. Na začiatku svojej pedagogickej praxe sa venoval hudbe a skomponoval aj niekoľko skladieb pre husle. Venoval sa aj ochotníckemu divadlu. Na Základnej škole v Novosade a v Nižnom Žipove režíroval divadelné hry a kabarety. Prvú divadelnú hru Mladý zdravotník nacvičovali žiaci z Michalian.

Pokúšal sa napísať seriál pre televíziu. Táto hra nebola prijatá. Jeho tvorivý nepokoj ho nakoniec priviedol k literárnej práci. Písal jednoaktovky a napísal niekoľko rozprávok pre deti. Po odchode do dôchodku sa venuje poézii a próze. Tvorí pre vlastné potešenie. Ma rád deti, pre ktoré napísal niekoľko rozprávok a príhod zo života.

V roku 2003 vyšla jeho prvá zbierka básní pod názvom Láskou k srdcu, obsahuje 66 básní. Úvod k zbierke a aj úvodnú báseň pod názvom V škole, napísala bývalá žiačka tejto školy Beáta Kereštanová. Je to vyznanie lásky a úcty svojej škole. Básne autora sú spoveďou človeka milujúceho. Milujúceho všetko vôkol seba – Boha, prírodu, ženu, ľudí aj maličkosti.

Narodil sa 23. júla 1942 v malej východoslovenskej dedinke Stanča v okrese Trebišov. V roku 1959 maturoval na Gymnáziu v Trebišove a v rokoch 1959-1964 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Prvých 12 rokov po vysokej škole a po ukončení povinnej vojenskej služby, učil slovenský jazyk, ruský jazyk a literatúru ako stredoškolský profesor na Strednej ekonomickej škole v Košiciach. Ďalších 12 rokov pracoval na Helmintologickom teraz Parazitologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Košiciach ako odborný prekladateľ ruského jazyka, rok ako vychovávateľ stredoškolskej mládeže v Domove mládeže na Medickej ulici v Košiciach a posledných 12 rokov ako jeho riaditeľ. V súčasnosti žije na dôchodku v Košiciach

Kone za závorou (2004) ide o prvý Repovského román. Nie však debut, ale v poradí už piata knižka. Prvé dve boli preklady rozprávok z ruštiny, tretia profil obce Stanča, štvrtou bola zbierka 306 ľudových pesničiek. Názov románu symbolizuje vzťah gazdov k svojmu jedinému majetku, ich snahu ochrániť ho pri prechode frontu. Kone v čase vojny schovávali za závoru, aby nemohli svojvoľne ujsť a roľníci urobili všetko preto, aby im zvieratá nezobral
Ide o prvý Repovského román. Nie je to však debut, ale v poradí už piata knižka. Prvé dve boli preklady rozprávok z ruštiny, tretia profil obce Stanča, štvrtou bola zbierka 306 ľudových pesničiek.

Knihu Chlieb a láska (2005) venoval predovšetkým mladým ľuďom ako informáciu o dobe, Slovákom súcim na slovo ako veľké memento a nakoniec aj samotným komunistom ako dejinné poučenie.

V roku 2006 vychádza ďalšia kniha pod názvom Smutná jeseň v Haplongu, kde ho oslovila téma životného prostredia.

Helena Sigullová

Helena M. Sigulová sa narodila 26.mája 1935 v Lastomíre pri Michalovciach. Základnú školu navštevovala v rodnej obci, meštianskú školu v Michalovciach ,strednú školu v Košiciach. Pracovala v Odevných závodoch v Michalovciach, potom istý čas aj na Miestnom národnom výbore v rodnej obci. V roku 1978 odišla natrvalo do Bratislavy. H. M. Sigulová písala od mladosti básničky pre najmenšie deti, ktoré uverejňovala v rôznych detských časopisoch pod pseudonymom teta Hemi. Jej vzorom bola Ľudmila Podjavorinská.

V roku 1995 jej vyšla rozprávka pod názvom Štedrovečerný sen, o rok neskôr to bola ďalšia rozprávka Kráľovstvo v pohorí Vihorlatu. Obe dielka boli vydané v brožovanej forme pod pseudonymom Hemi Sigulla.

V roku 2001 jej vyšla kniha Detský svet v prírode pozostávajúca zo štyroch dielov. Rukopis tejto knižky bol ocenený už v roku 1993 na Slovenskej literárnej prehliadke, ktorú organizovala Matica slovenská spoločne so Spolkom slovenských spisovateľov.

V roku 2002 vydala knižky Príhody psíka Dunča a psa Rexa na Šírave a Rozprávky z krajiny kvetov. O rok neskôr sa na knižnom trhu objavila rozprávková knižka pod názvom Od veľkej rieky Moravy. Všetky knižky pre deti vyšli aj v Braillovom písme.

V roku 2003 vyšiel román pre dospelých s názvom Elena alebo Šťastie je vrtkavé. Je jej prvým dielom určeným tejto vekovej skupine.

V júni 2008 bola vydaná najnovšia kniha pre deti: Let nad rozprávkovými krajinami.
Od roku 2007 pani spisovateľka žije a pôsobí v Trebišove.

Ľudovít Visokay

Narodil sa 4. januára 1948 v Trebišove. Po absolvovaní stredných škôl SVŠ, SPŠH nastúpil do zamestnania. Pre nepriazeň kádrového výberu sa nedostal na vyššie štúdia (emigrácia brata 1968). Pracoval ako montér v 1. brnenskej strojárni.

Svoje básne publikoval časopisecky v periodikách Predvoj, Smena a i., ale aj v zborníkoch Literárno umeleckého klubu pri Zemplínskej knižnici v Trebišove.

V súčasnosti je činný aj publicisticky v regionálnych periodikách Slovo Zemplína, Zemplínsky reportér a Zemplínsky denník, ako aj v Slovenskom rozhlase. V roku 2000 založil 1. kardioklub Južného Zemplína. Od roku 2002 vedie Trebišovský umelecký klub ako jeho predseda. Žije a tvorí v Trebišove.