Na veky vekov

Základné údaje

na veky vekovOriginálny názov: World without end
Počet strán: 1022 strán
Bežná cena: cca 23 €
Rozmer: 148×233 mm
Hmotnosť: 1230 g
ISBN: 9788022206051
Preklad: Ján Kamenistý
Dátum vydania: 29.9.2011
Poznámky: Na veky vekov je pokračovaním Pilierov zeme. Obidva diely sa dočkali filmového, teda, lepšie povedané seriálového spracovania, (ktoré je podľa mňa podarené, aj keď nie úplne presné).

Obsah

Presne deň po Sviatku všetkých svätých – bolo to v roku 1327 – vykĺzli z mesta Kingsbridge štyri deti. O jednom z nich sa dalo povedať, že je zlodej, o druhom, že je lotor, tretie génius a štvrté – dievča – sa hodlalo stať liečiteľkou. V lese za mestom sa stanú svedkami, ako násilným spôsobom prichádzajú o život dvaja ľudia. Ich dospelé životy spoja ambície, láska, chamtivosť a pomsta. Zažijú hojnosť aj hlad, mor aj vojnu. Jeden z chlapcov obíde kus sveta, aby sa napokon vrátil domov; z druhého sa stane vplyvný a bohatý šľachtic. Jedno z dievčat sa vzoprie mocnej stredovekej cirkvi; druhé zahorí láskou, ktorá sa bude zdať márna. A po celý čas sa nad ich hlavami bude vznášať tieň smrti, ktorej motív zostáva tajomstvom a ktorej svedkami sa stali v ten osudný deň kedysi dávno v detstve.

Recenzia

Prvé, čo si na tejto knihe dozaista všimne každý je to, že je skutočne hrubá.

Môj ocko o tom vždy, keď mu na nej spočinie zrak, rád zažartuje – prezýva ju tehla, či kváder. Keď som po prvýkrát schytila na priateľkinu radu do rúk Piliere zeme, tak ma práve hrúbka a rozsah kníh spoločne s čisto historickým stredovekým motívom ako pravého fanúšika fantasy odrádzali. 

Dnes, po prečítaní oboch kníh, som veľmi rada, že mi ich niekto poradil. 

Ako som už povedala, Piliere zeme a Na veky vekov sú knihy čisto historického charakteru. Je tomu tak a nijako inak – môžem vám povedať, že asi nikde sa nenaučíte o stredovekých pomeroch a zmýšľaní ľudí viac, ako v týchto knihách. Autorovi sa podarilo nielen vytvoriť skutočný román obsahujúci stredovek – od obliekania, cez mentalitu ľudí až po zákony a zvyky – dokázal doň zakomponovať aj strhujúce ľudské osudy, ktoré si vás získajú, až nakoniec zistíte, že v duchu držíte prsty tej či onej postave a dúfate v jej šťastný koniec. K smrti svojich postáv sa Follett nestavia heroicky – mnohí zomrú následkom obyčajnej choroby, či prepichnutí mečom, preto si nikdy nemôžete byť istí, či váš obľúbenec prežije. Autor má úžasný talent na opisy a predpokladám (aj keď som nečítala jeho životopis), že musí mať skúsenosti s históriou – pretože stavby rôznych monumentov opísal s neuveriteľnou presnosťou a citeľným obdivom. 

Taktiež ma zaujala spojitosť medzi knihami – jedna nadväzuje na druhú, ale s odstupom takmer dvoch storočí. To vám poskytuje výber – môžete si najprv prečítať Piliere zeme, alebo ich vynechať a bez problémov sa zamerať na Na veky vekov. Odporúčam vám práve tú prvú možnosť. A to práve preto, že aj po dvoch storočiach cítiť v meste Kingsbridge vplyv postáv z Pilierov zeme. Nájde sa tam niekoľko prípadov, v ktorých sú obyčajní ľudia z prvého románu spomínaní takmer s posvätnou úctou za svoju prácu pre mesto. Takéto odkazy mi vyvolajú úsmev na tvári, je to ako čítať o hrdinoch z hodín dejepisu, ktorých však vďaka prečítaniu knihy poznáte osobne – poznáte ich myšlienky a túžby, vidíte, že to boli obyčajní, aj keď nadaní a ambiciózni ľudia. Myslím, že takto nejako to vyzerá aj s (normálnymi) ľuďmi, o ktorých sa učíme na dejepise, nielen s tými románovými.

Taktiež môžete v postavách z druhého a prvého románu, vďaka pokrvným putám a príbuzenstvám, nájsť isté podobnosti – slávny Jack Builder, staviteľ katedrály, je svojou inteligenciou a vzhľadom podobný Merthinovi. Aliena je zas svojou tvrdohlavosťou a vynaliezavosťou ako sestra Caris …

Vďaka týmto spojitostiam je celkom prijateľné vyhlásiť, že autor vytvoril jeden veľký svet – generačný román – rozdelený do dvoch kníh, možno povedať až kroník. Je to úžasná myšlienka. Vďaka tomu, koľko času v knihe strávite, máte pocit, ako keby ste do mesta Kingbridge patrili aj vy samy.

Nemám v pláne sa tu priveľmi rozpisovať o deji – to by som zabrala ďalších desať strán – nechám to radšej na vás. Čas strávený s touto knihou nepovažujem za stratený, sledovanie osudov ľudí s Kingsbrige ovplyvnených historickými udalosťami bolo nanajvýš zaujímavé. A to od zaľúbencov Caris a Merthina, cez ľstivého opáta Godwyna, až po vytrvalú Gwendu a Wufrica, ktorých večným nepriateľom je práve Merthinov brat, Richard. Kniha poskytuje možnosť chvíľkovo sledovať aj životy detí týchto ľudí – opäť príznak generačného románu, v ktorom neviete, kto je hlavnou postavou.

Ken Follett bol do svojej štyridsiatky známy ako úspešný autor trilerov. Keď sa rozhodol napísať historický román Piliere zeme, v ktorom vyjadril svoj celoživotný obdiv k veľkolepým gotickým katedrálam a aj k búrlivým časom, ktoré sprevádzali ich stavbu, zožal nevídaný úspech. V súčasnosti píše trilógiu, ktorá detailne mapuje 20. storočie (úprimne sa teším, až sa doň pustím).

Dôkazom toho, aké sú tieto knihy úspešné je aj to, že sa dočkali seriálového spracovania. Niektoré veci, hlavne dlhodobejšie rozhodnutia, ktoré sa nedali sfilmovať boli zmenené, takpovediac zdramatizované, ale to neuberá seriálovému spracovaniu na kvalite. Je skutočne pravdou, že v Pilieroch zeme sa niektoré časti, takpovediac, vliekli. Pri Na veky vekov už ten pocit nemám. Plusom Pilierov zeme bolo však to, že centrom bola stavba obrovskej katedrály – v Na veky vekov sa takáto obrovská stavba už nevyskytuje, len menšie.

Kniha nie je ľahká na čítanie, ale ak dokázala zaujať mňa, sedemnásťročnú študentku, tak prečo by to nedokázala u vás? :-)

autorka recenzie: čitateľka Lea Linerová, študentka Gymnázia v Trebišove

Späť