Mariotovi dediči

Pr(a)vé slovenské fantasy !

mariotovi dediciZákladné údaje

Autor: Marja Holecyová
Počet strán: 352 strán
Hmotnosť: 450 g
Rok vydania: 2010                               
Pokračovanie: dokončená štvordielna tetralógia (Predurčenie, Blúdenie, Odhalenie, Prekliatie)
Poznámky: O knihe a autorke sa toho môžete dozvedieť viac na jej internetovej stránke  http://www.mariotovi-dedici.sk/-1/

Recenzia

Jeden rozhovor, jeden okamih… dokáže zmeniť úplne všetko.

Na vlastnej koži sa o tom presvedčí aj Mija z Nitry, ktorej sa jej úplne normálny život rozsype pred očami ako domček z karát – zistí, že nie je sirotou, matka sa jej musela vzdať pre krutosť jej vlastného otca . Objaví svet plný zaklínania, lietania, bojov a čarov, ktorý ani zďaleka nepatrí len do detských knižiek… ktorého sa postupne no neodvratne sama stane súčasťou.

Miju však medzi čarodejníkmi čaká len pramálo príjemného – je totiž dcérou Mariota, muža, ktorý vedie vojnu proti celému Spoločenstvu čarodejníkov a ktorého ľudia nenávidia a zároveň sa ho desia. Svoj strach, nenávisť a opovrhnutie prenášajú na Mijine plecia. Priateľstvo nachádza len v kamarátoch chlapca s podobným osudom – ďalšieho Mariotovho dediča s menom Murtagh. Spolu s ním trpí nevraživé pohľady ostatných členov Spoločenstva a učí sa čeliť im, bojovať o vlastné miesto v ich svete. Zároveň sa dozvedá o veštbe, ktorá ukladá na jej a Murtghove plecia ďalšie bremeno – len oni dvaja dokážu zastaviť blížiacu sa vojnu.

Mija sa postupne zistí, ako ovládnuť svoj hnev, získava skúsenosti, objavuje vlastnú minulosť a silu. Učí sa taktiež tomu najťažšiemu – prekonávať vlastný strach. Jej odhodlanie a sila otvára Mijy dvere k obrovským dobrodružstvám, ktorým spolu s Murthagom a priateľmi musí čeliť….

Kniha má samozrejme svoje kladné, ale aj záporné stránky.

V prvom rade si treba uvedomiť, že prvopis autorka písala v relatívne mladom veku – vďaka tomu sa dokáže priblížiť cieľovej skupine čitateľov tak, ako máloktorý autor, kniha je pre teenagerov pútavá, výstižná, má v sebe myslenie a spôsoby mladých ľudí. Na druhej strane sa to občasne prejavuje v spôsobe a štýlu písania.

Holecyovej patrí moja poklona za to, že svoj príbeh nezasadila do ďalekých krajín, naopak vzdala hold nášmu malému Slovensku, našim mestám, ukázala, že i toto môže byť miestom bojov, veľkých vecí. Z knihy cítiť, že autorka je hrdá na svoje rodisko. Naopak sa však na moje prekvapenie vyhla bežným otrepaným slovenským menám, stavila na mená, ktoré si vymyslela sama, čo je podľa mňa ďalším plusom, vďaka ktorému si čitateľ ľahšie zapamätá charaktery postáv príbehu, ľahšie im priradí tvár.

Taktiež fantázia autorky si zaslúži poklonu – aj keď niekedy, ako aj sama autorka priznáva, cítiť v knihe vplyv iných diel, ako napríklad Harry Potter, tak Mariotovím dedičom nechýba originalita, vlastný systém usporiadania hierarchie čarodejníkov, pravidlá tohto sveta podľa mňa určite zaujmú.

Obzvlášť ma zaujal komplikovaný vzťah Murtagha a Mije, ktorý sa vyvíja počas celej série – ich vzťah, ktorý prechádza od takmer nenávisti, cez zvláštne priateľstvo, až po neistú mladú lásku vás doslova prinúti vzrušene prevracať stránky. Niet podľa mňa čitateľa, ktorý by si nezamiloval ťažko skúšaného a tvrdého Murthaga, jeho povahu, ktorá sa počas knihy aj vďaka Miji postupne mení.

Medzi mínusy by som asi zaradila rozťahaný začiatok v knihy, podanie oboznamovania Mije s magickým svetom – tento nedostatok však autorka bohato vynahrádza akčnými čarodejnými súbojmi s kanami. Čitateľa, teda minimálne mňa, určite zarazilo to, v akom duchu autorka knihu zakončila. Nie zle avšak… tak, ako väčšina ľudí, som aj ja zástancom šťastných koncov, ktorým autorka očividne nefandí.

Celá séria však má niečo do seba, je to prvá slovenská kniha žánru fantasy, ktorá sa mi skutočne páčila, oplatí sa ju zobrať do rúk. Toto dielo je podľa mňa dobrým reprezentantom slovenskej beletrie. Dobré oddychové čítanie pre deti vo veku desať až štrnásť rokov.

autorka recenzie: Viktória Tomková, žiačka 1.ročníka Gymnázia v Trebišove

Späť