Vyhodnotenie zberu ľudovej slovesnosti

Na začiatku projektu sme oslovili obce nášho okresu. Chceli sme s nimi nadviazať spoluprácu v oblasti ľudovej kultúry. Bohužiaľ, žiadna z obcí si kroniku ľudovej slovesnosti nevedie. V obciach, v ktorých pôsobia ľudové súbory, nám pracovníci obecných úradov odporučili obrátiť sa na ne. Najskôr totiž práve súbory majú spracované tematické pásma, z tej ktorej dediny.

Spracované pásma, ku ktorým sme sa dostali, sa až na malé rozdiely, veľmi nelíšia. Zvyky, či už svadobné, vianočné, veľkonočné, pri narodení dieťaťa, boli v dedinách jedného okresu približne rovnaké.

Ľudový súbor Vydumanec z Kuzmíc nám poskytol svadobné zvyky. Tie sme spracovali do písomnej formy.

Obec Nižný Žipov vydala publikáciu SVADBA Z NIŽNÉHO ŽIPOVA, ktorú nám aj zaslali. Tak isto je v nej spracovaná svadba. Jednotlivé úkony, piesne, povedačky sú približne rovnaké so získanými zvykmi z Kuzmíc.

Regionálna spisovateľka Gréta Grajciarová tak isto spracovala zvyky a obyčaje z okresu Trebišov a vydala ich v publikácií MALÁ POHĽADNICA TREBIŠOVA. Knihu máme vo svojom fonde, je prístupná čitateľom. Pani spisovateľka zozbierala zvyky z dôležitých udalostí života človeka, ako sú: narodenie, svadba, pohreb, tak isto aj z ročných období, dotkla sa dokonca aj dobového oblečenia.

Keďže zvykov sme už mali dosť, pokúsili sme sa prostredníctvom obcí kontaktovať na starších ľudí, ktorí majú dobrý rozprávačský talent, aby nám poskytli príbehy, ktoré sa kedysi odohrali na dedinách, prípadne povedačky, ktoré sa tradujú po celé generácie, aj keď ich pôvod, či reálny základ na nejakej udalosti, nie je možné dokázať. Podarilo sa nám zozbierať osem poviedok. Sú z obce Dargov, Zemplínske Hardište, Brezina, Plechotice, Novosad, Čerhov a z mesta Sečovce.

Po skúsenostiach z tohto projektu sme prišli k záveru, že je potrebné zachovávať staré zvyky a obyčaje. Je totiž stále ťažšie sa k ním dostať, pretože mladí ľudia ich nepoznajú. Vďaka ľudovým súborom, ktoré pôsobia na dedinách, sa ešte ako – tak darí uchovať aspoň časť kultúrneho dedičstva obcí. Vystúpeniami ich sprístupňujú verejnosti, aby úplne nevymizli. Bola by škoda zabudnúť na krásne piesne, básne, príbehy, ktoré si ľudia prenášali z generácie na generáciu. Snažme sa, aby sme neboli poslednou generáciou, ktorá ich bude počuť. Uchovávajme ich a sprístupňujme, hlavne deťom a mládeži.

V prílohe nájdete vyššie uvedené publikácie:

59_svadobne_zvyky