Detská pestrosť

výstava fotografií detí z 22 krajín sveta autora Vojtecha RUŠINA

v priestoroch Zemplínskej knižnice v Trebišove

od 1. apríla do 15. mája 2016

RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. (1942, Spišské Hanušovce) – popredný slovenský astronóm, ktorý sa zaoberá výskumom Slnka – našej najbližšej hviezdy a prejavom jej aktivity. Pracuje na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici a v rámci svojich pracovných aktivít navštívil 62 krajín na svete. Bola to účasť na medzinárodných vedeckých konferenciách, no najmä, pozorovania slnečnej koróny počas úplných zatmení Slnka Mesiacom, ktorých do súčasnosti bolo 21! (napríklad v Indii, Čile, Venezuele, Nigeri, Mongolsku, na Marshallových ostrovoch, vo Francúzskej Polynézii, či Gabone alebo na Svalbarde). Fotografia mu učarila už v detskom veku (1948), keď po prvýkrát videl zázračnú skrinku, z ktorej „vyletel vtáčik“, výsledkom čoho bola jeho fotografia. „Bolo to niečo úžasne, čo si ma podmanilo“ – spomína dr. Rušin. K svojmu vlastnému fotografickému aparátu sa dostal až v roku 1960, ktorý mu počas základnej vojenskej služby občas priniesol mimoriadny žold alebo vychádzku (za uverejnené fotografie v časopisoch). Jeho širokospektrálny žáner fotografovania – v amatérskom ponímaní – sa po roku 1995 začal koncentrovať na tváre ľudí. Priviedlo ho k tomu okúzľujúce dievča z najchudobnejšej štvrte v indickom meste Mumbai (Bombay). „Očarujúce, šibalské očí, strapaté vlasy a usmievavá tvár – to bol nezabudnuteľný zážitok, ktorý mi utkvel v pamäti dodnes. Dokonalá princezná, hoci chudobná a špinavá“! – spomína autor. Od tohto okamihu si viac všímal a fotografoval tváre ľudí – bez akýchkoľvek predsudkov. Tento typ fotografovania pri jeho pracovných cestách má jednu obrovskú výhodu – nie je potrebné čakať za vhodným osvetlením, ročným obdobím, nie je potrebné mať zložitú a drahú prístrojovú fotografickú techniku, nie je potrebné hľadať krkolomné polohy fotografa a pod. Stačí si len pozorne všímať ľudí, skontaktovať sa s nimi, a ak s fotografovaním, súhlasia – urobiť cvak! Výsledkom jeho práce je nádherná kniha „Poézia ľudskej duše“ (2012, Popradská tlačiareň), z ktorej je aj výber deti na súčasnej výstave. Ďalším dôvodom fotografovania tvári, ako hovorí autor, je skutočnosť, že „tvár je odrazom vnútra človeka – jeho duše. Je odrazom toho, čo cítime, čo prežívame, aké signály vysielame svojmu okoliu a čo vidia fotografované osoby v autorovi. Fotografovanie ľudí je mimoriadne náročné, ale na strane druhej, prináša obrovskú radosť a potešenie, lebo fotografujete život! A druhú radosť prežívate vtedy, ak sa obrazy ľuďom páčia.“

Fotogaléria: